Islam

Islam, najrýchlejšie sa šíriace náboženstvo, založil prorok Mohamed v 7. storočí n.l. Je monoteistickým náboženstvom, boh moslimov sa volá Alláh. Islam znamená „podriadenie sa božej vôli“ a moslim je „ten, kto sa podriaďuje božej vôli“.

Väčšinu moslimov tvoria Arabi, ktorí svoj pôvod odvodzujú od syna patriarchu Abraháma a otrokyne Aghar Izmaela. Do vystúpenia proroka Mohameda žili ako kočovní pastieri (nomádi, beduíni) a obchodníci.

Najvýznamnejším mestom v tomto odľahlom kúte bola Mekka. Významní obyvatelia patrili ku kmeňu Kurajšovcov, ktorí mali politickú i vojenskú moc. Na rozdiel od všetkých miest v oblasti bola Mekka bohatá, pretože ležala na veľmi výhodnom mieste križovatky obchodných ciest. Blahobyt Mekky okrem karaván zabezpečovali i pútnici, ktorí putovali ku Kaabe, najposvätnejšiemu miestu Arabov. Dodnes tu leží Čierny kameň ( meteorit ). Vtedy sa tu uctievalo asi 300 bohov a bohýň, pričom Alah bol len jedným z hlavných bohov. Okolo roku 570 sa v Mekke narodil Mohamed ( arab. Muhammad ), syn schudobneného Kurajšivca. Ako mladý si privyrábal u bohatej vdovy Chadídže. Ako 25 ročný sa s ňou oženil a mali spolu viac detí.

Roku 610 sa Mohamedovi na vrchu Hirá zjavil v spánku archanjel Gabriel a vyjavil mu slovo božie, verše Koránu, ktoré prikazovali zničiť falošných bohov a ľud mal začať uctievať Alláha. Oznámil mu, že je prorokom a božím poslom. Mohamed neveril a archanjel sa mu zjavil opäť. Prikázal mu burcovať a osvietiť ľudí a varovať ich pred hroziacim božím súdom. Roku 612 začal Mohamed v Mekke verejne kázať to, čo archanjel vyjavil ako podstatu viery: Alah je jediným bohom. Pred Alahom sú si všetci rovní a každý sa musí zodpovedať v deň najvyššieho súdu. Bohatý sa musia podeliť o svoj majetok s chudobnými. Mohamedovi prívrženci nazvali toto učenie islam, čo znamená odovzdanie sa do vôle božej.

Toto učenie sa nepáčilo Kurašijcom, pretože sa ním spochybnili ich hlavné životné hodnoty. Ako sa rozbroje zväčšovali, rozhodli sa Mohamedovi prívrženci opustiť Mekku. I Mohamed roku 622 ušiel do Jasribu, ktorý dostal meno Madínat an-nabí, čo znamená Prorokovo mesto. Útek Mohameda sa nazýva hidžra a je to začiatok islamskej éry.

Mohamed mal i politické úlohy. Požadoval sociálne a zákonodarné úpravy. Zlepšil i postavenie ženy. V predislamskom období mohol mať muž ľubovoľný počt žien. Mohamed redukoval polygamiu na štyri ženy. On mal však výnimku – po smrti Chadžídže sa oženil s deviatimi ženami. Istý čas sa Mohamed pokúšal obrátiť na vieru i Židov a kresťanov, ale bez úspechu. Preto zrušil kompromisy so židovskými rituálmi. Vytvoril nové, vlastné len pre islam. Namiesto zvonov zvolával k modlitbe muezín. Modliť sa trebalo k Mekke, pôst sa predĺžil na jeden mesiac.

Mohamed si získal prívržencov z radu beduínov, ktorí zabudli na spoločnú nevraživosť a politicky sa zjednotili. Spoločne bojovali proti Mekke, napokon ju v roku 630 dobyli. Mohamed zničil všetky zobrazenia bôžikov a vyhlásil Mekku za islamské duchovné centrum. Roku 632 zomiera.

Po Mohamedovej smrti sa islamské náboženské spoločenstvo zásluhou dobyvačnej politiky vyvinulo na mocnú politickú ríšu. Keďže prorok zabudol menovať svojho nástupcu, dochádzalo ku krvavým sporom o nástupníctvo, úrad kalifa, náboženského a politického vodcu. K islamskej ríši bola pripojená Palestína, Sýria, Egypt a Perzia. Islamskí dobyvatelia prichádzali na cudzie územia ako osloboditelia nad perzskou a byzantskou nadvládou. Araby ponechali v krajinách, ktoré dobyli, štátnu správu. Taktiež pre Židov, kresťanov a prívržencov Zarathuštru bola možná náboženská sloboda, samozrejme za isté dane. Ten, kto prestúpil na islam, dosiahol štatút mawáli ( klient ), ale nestal sa Arabom.

Ešte za Mohameda sa rozdelili moslimovia na šiitov – uznávajúcich iba zásady koránu ( svätá kniha islamu, napísaná roku 610 ) a sunitov – dopĺňajúcich korán o tradície šírené ústnym podaním. Rôzny výklad koránu vedie i dnes k sporom. Mohamed zaručoval ženám prístup do mešity, účasť na verejnej správe a právo dediť. Ukladal ženám i mužom skromnosť, zákaz alkoholu, bravčového mäsa, úžerníctva.

Potom, ako sa Mohamedovo učenie stalo náboženstvom ríše kalifov, „námestníkov posla božieho“, začala sa jeho expanzia. Roku 750 sa islamský svet rozprestieral od Španielska a Mauretánie na pobreží Atlantiku až po Indiu. V 16. storočí dobyli Osmanskí Turci, taktiež vyznavači islamu, všetky krajiny ríše kalifov a dobyvačnými výpravami sužovali aj Balkánsky polostrov a územie Habsburskej monarchie. Dnes má islam stúpencov v štátoch Blízkeho východu, Strednej Ázie, Pakistane, Severnej Afrike, ale i v Európe a Amerike.

Učenie islamu obsahuje prvky judaizmu, kresťanstva a pôvodných náboženských a kultúrnych zvyklostí a rituálov arabského polostrova. Ako príklad by som uviedol čierny kameň, pravdepodobne meteorit, uložený v Ka’abe („štvorcovom dome“) v Mekke. Už pre vyznavačov starodávnejších bohov bol posvätným a prúdili k nemu, tak ako dnes, zástupy pútnikov, aby ho pobozkali a pohladkali. Mohamed ho najprv očistil v mene Alláhovom a potom pobozkal, čím obnovil pôvodný zvyk a dal mu nový zmysel. Toto kontinuum pomohlo k ľahšiemu šíreniu nového náboženstva.