Pred rokom 600 sa v kresťanskom umení objavuje kríž- krucifix. Približne z tohto obdobia pochádza kamenný. bohato zdobený kríž v antickej Geruláte (dnešné Rusovce pri Bratislave). Obrovskú úlohu v cirkvi zohráva pápež Gregor I. Veľký. Ako prvý pápež, si sám zvolil titul vyjadrujúci pokoru Servus servorum Dei- Sluha sluhov Božích. Okolo roku 600 zozbieral cirkevné spevy do Antifonára. Do jedného celku zhromaždil hudbu ovplyvnenú mnohými národmi a kultúrami a zaviedol tzv. gregoriánsky spev (chorál), čo bol začiatok novej etapy vo vývoji cirkevnej hudby.


Kedy vlastne vznikala kresťanská Európa?

Šírenie kresťanstva na západe: GÓTI prijali kresťanstvo z Konstantínopola, keď v roku 341 patriarcha Eusébios vysvätil biskupa Wulfila. Odtiaľ sa šírilo kresťanstvo germánskym národom. VIZIGÓTI sa usídlili v Gálii, založili v roku 419 ríšu s hlavným mestom Tolosa (dnešné Toulouse). Po roku 589 prijal katolícku vieru kráľ Rekkared a potom celý národ. FRANKOVIA prijali kresťanstvo v roku 496, keď kráľ Chlodvik prijal v Remeši krst od katolíckeho biskupa Remigia. Frankovia boli hrdí na svoje kresťanstvo. Svedčí o tom zákon Lex salica (okolo roku 510), v ktorom je zaznamenané staré kmeňové právo Frankov. Začína sa slovami: „nech žije Kristus, ktorý miluje Frankov! Nech ochraňuje ich ríšu, napĺňa svetlom svojej milosti ich vodcu, chráni ich vojsko, je oporou viery, prepožičiava mier, radosť a šťastie- on, Pán všetkých vladárov, Ježiš Kristus.“

Kresťanstvo na britských ostrovoch: Britské ostrovy sťahovanie národov veľmi nepostihlo. Cirkev tu bola taká životaschopná, že vysielala do Európy misionárov, aby opäť zakladali a utvrdili kresťanské obce.

ÍRSKO vďačí za svoje obrátenie sv. Patrikovi. Narodil sa v Škótsku roku 371 v kresťanskej rodine. Keď mal šestnásť rokov, uniesli ho piráti a predali do otroctva v Írsku. Sľúbil, že keď sa mu podarí z otroctva utiecť, bude pracovať na obrátení Írska. Keď sa mu útek podaril, v Galii v kláštore bol vysvätený za kňaza. V roku 430 odišiel do Írska, kde s veľkým úspechom pôsobil ako misionár. Z kláštora, ktorý založil, odchádzali mnísi do Galie, Itálie, Germánie, Panónie. Z írsko-škótskych misionárov vyniká predovšetkým sv. Kolumbán. Narodil sa v roku 550 v Írsku. Pôsobil v Galii, neskôr vo Švajčiarsku.

ANGLOSASOV pokresťančil pápež Gregor Veľký (590-604), ktorý pokrstil vykúpených anglosaských otrokov a s opátom Augustínom ich poslal ako misionárov do ich vlasti.

Pokresťančovanie Európy: O obrátenie NEMCOV sa najviac zaslúžil sv. Bonifác, ktorý ako misionár pôsobil od roku 719. Misie DÁNOV začali po roku 826 na žiadosť kráľa Haralda, ktorý pozval učeného mnícha Ansgara. ŠVÉDI prijali krst roku 1002 kráľom Olavom III.

NÓRI boli definitívne pokresťančený počas panovania kráľa Olava Svätého (1014-1030). Na ISLANDE bolo kresťanstvo zavedené zákonom roku 1000.

Kresťanstvo u Slovanov: k RUSOM preniklo kresťanstvo z Konstantínopolu. Prvým úspechom bolo v roku 957 pokrstenie kňažnej Oľgy, ale kresťanstvo začal šíriť jej vnuk Vladimír. Ruská cirkev bola hierarchicky závislá od Konstantínopolu a tak bola za kyjevského metropolitu Nikefora pripojená k pravoslávnej cirkvi. CHORVÁTOV po usadení na Balkáne zoznámilo s kresťanstvom domáce rímske obyvateľstvo a kňazi, ktorých k nim vyslal pápež Ján IV. (640-642), sám pochádzal z Dalmácie. K dokonalému pokresťančeniu Chorvátov však došlo až počas pôsobenia žiakov Metoda.

SRBOV, ktorí sa na Balkáne usadili spolu s Chorvátmi, obrátili na kresťanstvo rímske kniežatá vyslané k nim na žiadosť cisára Haraklia okolo roku 640.

BULHARI prijali kresťanskú vieru v roku 864 z Konstantínopolu za kniežaťa Borisa, ktorý prijal svoje krstné meno po byzanskom cisárovi Michalovi. Veľké zásluhy o kresťanstvo v Bulharsku mali Metodovi žiaci, ktorí sa tu usadili po vyhostení z Moravy. Pokresťančovanie ČECHOV sa začalo už za Karola Veľkého. Väčšie úspechy však dosiahla až misia sv. Metoda.

Do POĽSKA prvé správy o kresťanstve prenikli z Veľkej Moravy, ale najväčšou mierou sa tam kresťanstvo dostalo z Čiech. Poľské knieža Mieško z rodu Piastovcov bol pokrstený roku 966. Apoštolom Poliakov je sv. Vojtech, ktorý po úteku z Čiech pokresťančuje pohanských Sasov.

Pri mnohých slovanských národoch sa v súvislosti s kresťanstvom spomínajú mená Konštantína a Metoda, ktorí pôsobili u Slovienov a Moravanov. Tí dostali vieru začiatkom 9. storočia z Pasova a Soľnohradu (Salzburgu). V roku 828, alebo 830 bol v Nitrianskom kniežatstve posvätený prvý kresťanský kostol- najstarší na území Slovenska a prvý vôbec v strednej a východnej Európe. Kostol sv. Emeráma dal postaviť knieža Pribina a prišiel ho posvätiť salzburský arcibiskup Adalrám. V roku 863 na pozvanie panovníka Rastislava vyslal byzanský cisár Michal III. na územie Veľkomoravskej ríše solúnskych bratov Konštantína Filozofa a Metoda. ich úlohou bolo šíriť kresťanstvo v jazyku, ktorému by Slovieni rozumeli. Dôkladne sa na misiu pripravili. Zostavili písmo- hlaholiku, do staroslovienčiny preložili evanjeliár, texty rímskej liturgie, žalmy a spovedné formuly. Konštantín k svojmu prekladu napísal báseň Proglas, čiže Predslov k sv. evanjeliu. Po príchode na Veľkú Moravu založili učilište, kde vychovávali budúcich kňazov. Vyučovalo sa v ňom v reči Veľkomoravanov. V roku 867 odchádzajú do Ríma. Tu pápež Hadrián I. (867-872) schváli staroslovienčinu ako liturgickú reč. Konštantínovo zdravie sa však veľmi zhoršilo. Chorý vstúpi v Ríme do gréckeho kláštora. Tam prijal rehoľné meno Cyril a 14. februára 869 zomrel. Metod sa stal arcibiskupom Veľkej Moravy a Panónie so sídlom v Sirmiu. Proti menovaniu Metoda za arcibiskupa protestovali duchovní z oblasti hovoriacej po nemecky. Do cyrilometodského obdobia spadajú prvé stopy najstaršej hudobnej kultúry na území Slovenska. V gregoriánskom choráli sa prejavili staroslovienske prvky, žalmy a iné duchovné piesne sa začali spievať v reči ľudu. V roku 880 pápež Ján VIII. Potvrdil samostatnú cirkevnú správu na čele s arcibiskupom Metodom. Po smrti Metoda sa jeho nástupcom stal sv. Gorazd. Svätopluk však vyhnal z krajiny všetkých jeho žiakov a nástupcov. Prijme ich bulharský vládca Boris I. Michal (+907) a šíria kresťanstvo na území jeho ríše.