Sobota pri Sínaji. Udalosti po odchode Izraelcov z Egypta nasvedčujú, že tento ľud veľkou mierou stratil sobotu zo zreteľa. Tvrdé otrokárske nároky zrejme veľmi sťažovali zachovávanie dňa odpočinku. Len čo Izraelci získali slobodu, Boh im zázračným padaním manny a vyhlásením Desatora zjavne a dôrazne pripomenul ich povinnosť zachovávať siedmy deň, sobotu.

1. Sobota a manna. Mesiac predtým, ako zo Sínaja oznámil svoj zákon, Boh sľúbil Izraelcom, že ich ochráni pred chorobami, ak budú dôsledne dbať na „jeho prikázania a zachovávať všetky jeho ustanovenia“. (2 Moj 15,26; pozri 1 Moj 26,5) Čoskoro po tomto prísľube im Boh pripomenul svätosť soboty. Zázračným padaním manny ich konkrétnym spôsobom učil, akú dôležitosť pripisuje ich odpočinku v siedmy deň.

Každodennú potrebu jedla Boh zabezpečil Izraelcom dostatočným množstvom manny. Jej zvyšok nemal nikto odkladať na druhý deň, pretože manna sa kazila. (2 Moj 16,4; 16-20) V šiesty deň si mali Izraelci nazbierať dvojnásobné množstvo tohto pokrmu ako obvykle, aby ho mali dostatok nielen na deň prípravy, piatok, ale aj na sobotu. Boh ich poučil, že šiesty deň má byť dňom pripravovania a objasnil im spôsob zachovávania soboty, keď povedal: „Sobotný odpočinok, svätá sobota Hospodinova bude zajtra. To, čo máte piecť, pečte, a čo máte variť, varte, a všetko, čo zvýši, odložte a zachovajte na ráno.“ (2 Moj 16,23) Len na siedmy deň sa manna mohla (250) odložiť bez toho, aby sa skazila. (2 Moj 16,24) Podobne ako v štvrtom prikázaní Mojžiš o tomto pokrme z neba povedal: „Šesť dní ho budete zbierať, ale siedmy deň je sobota, vtedy ho nebude.“ (2 Moj 16,26)

Zázračné padanie manny počas štyridsiatich rokov (t.j. viac ako dvetisíc sobôt) im pripomínalo cyklus šiestich pracovných dní a siedmeho dňa odpočinku.

2. Sobota a zákon. Boh zaradil sobotné prikázanie do stredu Desatora, kde čítame:

„Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil. Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo. Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš robiť nijakého diela ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja dievka, ani tvoje hovädo, ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach. Lebo šesť dní konal Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich a odpočinul siedmeho dňa. Preto požehnal Hospodin deň soboty a posvätil ho.“ (2 Moj 20,8-11; podľa prekladu J. Roháčka)

Všetky prikázania Desatora sú životne dôležité a niktoré z nich nemožno zanedbať. (Jak 2,10) Boh však sobotné prikázanie ozvláštnil. Zvýraznil ho upozornením: „Pamätaj!“ Bolo to varovné napomenutie ľudstvu pred nebezpečenstvom zabúdania na význam tohto príkazu.

Začiatočné slová tohto prikázania – „Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil“ – jasne ukazujú, že sobota nebola ustanovená pri Sínaji. Z týchto slov vyplýva, že má oveľa starší pôvod – vznikla vlastne pri stvorení – ako to vyplýva z ďalších slov tohto prikázania. Boh chcel, aby sme sobotu zachovávali na pamiatku jeho stvorenia. Sobota vymedzuje čas odpočinku a bohoslužby. Usmerňuje nás k obdivovaniu Boha a jeho diela.