Keďže počítanie týchto sviatkov záviselo od začiatku posvätného roku, čo sa zakladalo na lunárnom kalendári, výročné soboty mohli pripadnúť na ktorýkoľvek deň týždňa. Keď pripadali na týždennú sobotu, nazývali sa „veľkými dňami“. (Pozri Ján 19,31.) „Zatiaľ čo sobota týždenného cyklu bola ustanovená na konci stvoriteľského týždňa (s platnosťou) pre celé ľudstvo, výročné soboty patrili k židovskému obradnému systému a k úkonom ustanoveným na vrchu Sínaj, ktoré ukazovali na príchod Mesiáša, a tak sa ich zachovávanie skončilo Kristovou smrťou na kríži.“ 9

Sobota a Kristus. Písmo svedčí, že Kristus bol Stvoriteľom práve tak (252) ako Otec. (Pozri 1 Kor 8,6; Žid 1,1.2; Ján 1,3.) Bol to teda on, kto oddelil siedmy deň ako deň odpočinku pre ľudí.

Kristus spojil sobotu so svojím vykupiteľským i stvoriteľským dielom. Ten vznešený, ktorý mohol o sebe povedať „JA SOM“, (Ján 8,58; 2 Moj 3,14) zaradil sobotu do Desatora ako stálu pripomienku tohto týždenného bohoslužobného stretávania sa s Tvorcom. Vykúpením svojho ľudu pridal ďalší dôvod zachovávania soboty. (5 Moj 5,14.15) V sobote sa teda spája prijatie Ježiša ako Stvoriteľa a Spasiteľa.

Kristova podvojná úloha ako Stvoriteľa a Vykupiteľa ozrejmuje, prečo povedal, že ako Syn človeka je „aj Pánom soboty“. (Mar 2,28) S takou autoritou mohol odstrániť sobotu, ak by to bol chcel, no neurobil to. Naopak, vzťahoval ju na všetkých ľudí, keď povedal: „Sobota bola ustanovená pre človeka.“ (Mar 2,27)

Kristus nám počas celej svojej pozemskej služby spríkladnil verné zachovávanie soboty. „Podľa svojho zvyku“ šiel v sobotu na bohoslužbu. (Luk 4,16) Jeho účasť na sobotnej bohoslužbe svedčí o tom, že sobotu uznával za bohoslužobný deň.

Kristus mal posvätnosť soboty na zreteli do tej miery, že keď hovoril o prenasledovaní, ktoré príde po jeho nanebovstúpení, svojím učeníkom radil: „Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu.“ (Mat 24,20) To podľa Jonathana Edwardsa jasne znamenalo, „že kresťania aj vtedy mali prísne zachovávať sobotu.“ 10

Kristovým prvým veľkým činom v dejinách sveta po dokončení stvoriteľského diela bolo odpočinutie v siedmy deň. Tento odpočinok znamenal dokončenie a zavŕšenie. Na konci svojej pozemskej služby vykonal niečo veľmi podobné, keď dokonal svoj druhý veľký čin v dejinách. V piatok odpoludnia, na šiesty deň týždňa, Kristus dokončil svoje vykupiteľské poslanie na zemi. Jeho posledné slová boli: „Je dokonané!“ (Ján 19,30) Písmo zdôrazňuje, že keď Kristus zomrel, „bol prípravný deň a už sa začínala sobota“. (Luk 23,54) Po svojej smrti odpočíval v hrobe na znamenie, že vykúpenie ľudstva dokončil. 11