Pavol poznal, že Timotej je verný, vytrvalý a úprimný, preto si ho vybral za spolupracovníka a spolucestovateľa. Odmenou žien, čo Timoteja v detstve vychovávali, bolo vedomie, že ich milované dieťa sa stalo blízkym spoločníkom veľkého apoštola. Timotej bol síce ešte mládenec, keď ho Boh povolal za učiteľa, no jeho zásady (203) boli včasnou výchovou tak upevnené, že sa mohol stať Pavlovým pomocníkom. Hoci bol mladý, zverené zodpovednosti znášal s kresťanskou pokorou.

Prezieravý Pavol radil Timotejovi, aby sa dal obrezať, nie však preto, že by to vyžadoval Boh, ale kvôli prípadnej námietke kresťanov zo židovstva proti Timotejovej kazateľskej službe. Pavol pri svojom poslaní bude musieť cestovať v rôznych krajinách z mesta do mesta a často bude Krista zvestovať v židovských synagógach a v iných zhromaždeniach. Keby sa poslucháči dozvedeli, že jeden z jeho spolupracovníkov je neobrezaný, jeho úsilie by mohla ohroziť zaujatosť a fanatizmus Židov. Apoštol musel všade počítať s tvrdým odporom a bezohľadným prenasledovaním. Svojich židovských bratov i pohanov chcel oboznámiť s evanjeliom, a preto sa v rámci (124) zásad viery všemožne snažil odstrániť každú zámienku k odporu. Napriek tomu, že židovskej zaujatosti urobil veľký ústupok, veril a učil, že obriezka či neobriezka neznamená nič, zatiaľ čo Kristovo evanjelium znamená všetko.

Pavol si obľúbil Timoteja, svojho „pravého syna vo viere“ (1 Tim 1,2). Veľký apoštol sa často uchýlil s týmto mladším učeníkom do ústrania a kládol mu otázky z biblických dejín. Pri cestách z jedného miesta na iné svedomito ho poúčal, ako úspešne pracovať. Pavol i Sílas sa snažili v Timotejovi prehĺbiť získané presvedčenie o posvätnosti a záväznosti zvestného poslania kazateľa. (204)

Timotej sa pri svojej práci často utiekal o radu a poučenie k Pavlovi. Nič nerobil unáhlene, ale uvážlivo a pokojne. Pri každom rozhodujúcom kroku sa pýtal: Je to cesta Pánova? Duch Svätý v ňom našiel toho, koho možno tvarovať do podoby chrámu, príbytku Božej prítomnosti.

Ak učenie Písma prenikne každodenný život človeka, potom mu hlboko a trvalo ovplyvní povahu. Toto učenie Timotej šíril a podľa neho aj žil. Nemal nejaké obzvlášť skvelé vlohy, no jeho úsilie a schopnosti, ktoré dostal od Boha, mali v Majstrovej službe veľkú cenu. Od ostatných veriacich sa líšil svojou praktickou zbožnosťou, z ktorej pochádzal jeho vplyv.

Tí, čo pracujú pri záchrane hynúcich, musia získať hlbšie, úplnejšie a jasnejšie poznanie Boha, než aké možno nadobudnúť obyčajným úsilím. Majstrovej službe musia venovať všetky svoje sily. Pracujú vo vznešenom a svätom povolaní a ak ich odmenou má byť záchrana hynúcich, musia sa pevne primknúť k Bohu a denne prijímať novú milosť a silu zo zdroja všetkého poznania. „Veď zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, a tak očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a očistil si vlastný ľud, horlivý v dobrých skutkoch“ (Tit 2,11-14).