V X. storocí nastáva prelom vo vývoji feudálnej spolocnosti, rozširuje sa rast penažných vztahov a vznik miest.V druhej polovici XIII. storocia – po skoncení križiackych výprav je Európa posiata množstvom nových miest. Rolníctvo žilo v miernejších podmienkach a bolo vtahované do tržných vztahov.Vedla masových povstaní v XI., XII. storocí bolo najvýznamnejšou formou sociálneho protestu kacírstvo. Boj proti kacírstvu bol vedený najrozlicnejšími prostriedkami – od vojenských trestných výprav až po rôzne metóda cirkevného teroru: vyobcovanie z cirkvi, upalovanie kacírov a mucenie.Školy existovali iba v kláštoroch a cirkevných kapitulách a univerzity ktoré vznikli boli taktiež priamo riadené cirkvou. V XIII. storocí nastáva rast vedomostí, rozširujú sa spolocenské horizonty, co viedlo k velkým zemepisným objavom. Další prúd ktorý podrýval monopol cirkvi bol rozvoj svetskej literatúry a umenia.
Scholastika
Stredoveký systém vyucovania sústredený v rukách cirkvi bol vybudovaný takto: v prvom stupni vyucovania sa prednášala gramatika, dialektika a rétorika, v druhom sa vyucovali základy geometrie, aritmetiky a akustiky. Niektoré z týchto škôl vynikali nad ostatnými a stali sa tak centrom vzdelanosti. Postupne sa tvorili základy pedagogickej a verejnej sústavy, ktorá bola neskôr nazývaná scholastika, t.j. školská vzdelanost, ktorá sa od XII.st. šírila aj na univerzitách. V stredoveku mohlo filozofické myslenie existovat len ako myslenie teologické, filozofia bola teda slúžkou teológie- ancilla theologiae.
Avšak boj idealizmu proti materializmu nemohol byt potlacený ani mocnou cirkevnou dogmatikou. Filozofickými prostriedkami mali byt vysvetlené, alebo aspon obhájené cirkevné dogmy a vybudovaný ucelený, teologicko-filozofický svet náboženstva. Pramenom scholastického filozofovania bolo Písmo sväté a názory uznávaných cirkevných autorít.
Z antických filozofov sa predstavitelia scholastiky dovolávali Platóna, novoplatonikov a predovšetkým Aristotela. Ku svojim záverom, zabiehajúcim casto až do krajných teologických substilností, dospievali pomocou špekulatívnej dedukcie a operácií s pojmami.
Jednotlivé problémy, otázky – questiones, boli rozdelované na clánky – articuli, potom hladali argumenty pre – rationes a proti – obiectionnes; záver – solutio bol ešte obhajovaný proti dalším možným námietkam – refutatio. K oceneniu významu vlastnej skúsenosti, pozorovania dospievajú najskôr len niektorí predstavitelia tzv. neskorej scholastiky. Scholastika býva tradicne rozdelená ne tri obdobia:
- Raná scholastika
- Vrcholná scholastika
- Neskorá scholastika
Raná scholastika
Joannes Eriugena patrí k najväcším myslitelom ranej scholastiky. Vo svojich spisoch – De divisione naturae - vypracoval filozoficky cenný systém so silnými znakmi panteizmu. Boh, teda príroda existuje v štyroch formách – ako príroda nestvorená ale tvoriaca(boh sám je cinná prícina); ako príroda stvorená, ale netvoriaca( svet našich zmyslov, svet telies);ako príroda stvorená a tvoriaca(pravzory všetkého existujúceho); a ako príroda nestvorená e netvoriaca( konecná prícina, ciel, ku ktorému všetko smeruje). Eriugenovo racionalistické ucenie stotožnujúce boha s jeho výtvormi bolo na zaciatku XIII. st odsúdené ako heretické.
Dalšími predstavitelmi sú Berengár z Toursu, Petrus Damiani, Roscellinus, Anzelm z Canterbury, Pierre Abelard – dôležité je jeho riešenie vztahu rozumu a viery: je nutné pochopit, aby sme mohli uverit. Vypracoval dialektickú metódu, ktorá sa stala vzorom napr. pre Tomáša Akvinského; ukazuje tu, aké rozporné sú biblické texty a mienky cirkevných otcov na najrozlicnejšie filozofické a teologické otázky a snažia sa ich zladit. Zvlášt silné platónske vplyvy sa v tomto období objavujú u predstavitelov prírodnej filozofickej školy v Chartres – Bernarda z Chartres a Viliama z Conches. K popredným autorom zbierok patria Petrus Lombardus a Ján zo Salisbury.
Vrcholná scholastika
Úsilie o systematizáciu krestanského cirkevného ucenia vrcholí v XIII. st. – v dobe najväcšej moci rímskej cirkvi a zároven v dobe prehlbujúcich sa rozporov feudálnej spolocnosti, prejavujúcich sa narastajúcim kacírskym hnutím. Najdôležitejšie scholastické systémy XIII. st sa zrodili v lone dominikánskeho a františkánskeho rádu.