Kristova nebeská služba. Z Kristovho zjavenia Jánovi jasne vyplýva, že nebeský svätostánok má v pláne spasenia ústredný význam. (Zj 1,12.13; 3,12; 4,1-5; 5,8; 7,15; 8,3; 11,1.19; 14,15.17; 15,5.6.8; 16,1.17) Proroctvá, ktoré naznačujú. že Kristus začal svoju záverečnú službu v záujme hriešnikov, dodávajú istotu, že sa čoskoro vráti, aby svoj ľud vzal domov. (Pozri 23. kapitolu tejto knihy.) Dôvera, že Kristus aktívne pôsobí v záujme zavŕšenia už dosiahnutého vykúpenia na kríži, je veľkým povzbudením pre kresťanov, ktorí očakávajú jeho návrat.

Spôsob jeho návratu
Keď Kristus hovoril o znameniach, ktoré budú naznačovať blízkosť jeho príchodu, naznačil aj záujem, aby sa jeho ľud nedal zviesť falošnými správami. Varovne pripomenul, že pred druhým adventom „vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je možné, aj vyvolených“. Povedal: „Keby vám vtedy niekto povedal: Hľa, tu je Mesiáš! alebo: Tamto je! neverte.“ (Mat 24,24.23) Vopred varovať znamená vopred sa vyzbrojiť. Aby veriaci mohli rozlíšiť medzi skutočným a falošným príchodom, viaceré biblické texty podrobne opisujú spôsob Kristovho návratu.

Doslovný a osobný návrat. Keď Ježiš vystúpil na oblaku, dvaja anjeli oslovili učeníkov, ktorí stále hľadeli za svojím odchádzajúcim Pánom: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odísť.“ (Sk 1,11)

Inak povedané, ten istý Pán, ktorý ich práve opustil – osobný, reálna bytosť, nie nejaké duchovné bytie (Luk 24,36-43) – vráti sa na zem. A jeho (335) druhý advent bude taký doslovný a osobný ako bol jeho odchod.

Viditeľný návrat. Kristov príchod nebude nejaká vnútorná, neviditeľná skúsenosť, ale skutočné stretnutie s viditeľnou Osobou. Ježiš nenechal ani najmenší dôvod na pochybnosti o viditeľnosti jeho návratu a svojich učeníkov varoval, aby sa nedali oklamať nejakým tajuplným druhým príchodom. Preto svoj návrat prirovnal k oslnivému jasu blesku. (Mat 24,27)

Písmo jasne hovorí, že spravodliví i bezbožní budú svedkami jeho príchodu. Ján napísal: „Hľa, prichádza s oblakmi a uvidí ho každé oko.“ (Zj 1,7) Kristus pripomenul odpoveď bezbožných: „Všetky kmene zeme budú nariekať a uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou.“ (Mat 24,30)

Počuteľný návrat. Biblické uistenie, že jeho príchod bude práve taký počuteľný ako viditeľný, len umocňuje predstavu o univerzálnom vedomí o Kristovom návrate: „Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba.“ (1 Tes 4,16) „Mohutný zvuk poľnice“ (Mat 24,31) sprevádza zhromažďovanie jeho ľudu. Tu niet nijakého tajomstva.

Slávny návrat. Kristus pri svojom návrate príde ako víťaz s mocou a „v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi“. (Mat 16,27) Ján opisuje v Zjavení slávu Kristovho návratu zvlášť dramaticky. Krista zobrazuje na bielom koni na čele sprievodu nespočetných nebeských zástupov. Nadprirodzený jas osláveného Krista je zjavný. (Zj 19,11-16)

Náhly, neočakávaný návrat. Veriaci kresťania, ktorí túžia po Kristovom návrate a očakávajú ho, budú vedieť o jeho blízkosti. (1 Tes 5,4-6) O obyvateľoch sveta všeobecne Pavel však povedal: „Pánov deň príde ako zlodej v noci. Keď budú hovoriť: 'Je pokoj a istota`, vtedy znenazdania príde na nich záhuba ako bolesti na rodičku a neuniknú.“ (1 Tes 5,2.3; pozri Mat 24,43)

Niektorí z týchto Pavlových slov uzatvárali, že prirovnanie Kristovho príchodu k zlodejovi naznačuje možnosť nejakého tajného, neviditeľného spôsobu. Tento názor však protirečí biblickému opisu Kristovho návratu v sláve a velebnosti pred očami každého. (Zj 1,7) Pavlovi nejde o to, že Kristov príchod je tajný, ale že pre svetsky zmýšľajúcich ľudí je práve taký neočakávaný ako zlodej.

To isté mal aj Kristus na zreteli, keď svoj príchod prirovnal k neočakávanej záhube predpotopného sveta. „Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili a vydávali sa až do toho dňa, keď Nóach vošiel do korábu, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka.“ (Mat 24,38.39) Napriek tomu, že Nóach dlhé roky kázal o príchode potopy, väčšinu obyvateľov (336) táto udalosť prekvapila. Vtedy žili dve triedy ľudí. Jedna uverila Nóachovým slovám, vošla do korábu a bola zachránená, druhá sa rozhodla zostať vonku. „Prišla potopa a zmietla všetkých.“ (Mat 24,39)

Katastrofálna udalosť. Ako podobnosť potopy, aj Nabuchodonozorov sen o sošnom obraze znázorňuje prevratný spôsob, akým Kristus ustanoví svoje kráľovstvo slávy. (Pozri 4. kapitolu tejto knihy.) Nabuchodonozor videl veľkú sochu, ktorej „hlava bola z jemného zlata, jej prsia a ramená boli zo striebra, jej brucho a bedrá z bronzu, jej stehná boli zo železa, jej nohy boli čiastočne zo železa, čiastočne z hliny“. Potom „zrazu bez zásahu rúk odlomil sa kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrvil ich. Tak sa naraz rozdrvilo železo, hlina, bronz, striebro i zlato a boli ako pleva na holohumnici v lete. Vietor ich odvial, takže nebolo možné nájsť po nich ani stopy. Kameň však, ktorý zasiahol sochu, premenil sa na veľký vrch a naplnil celú zem.“ (Dan 2,32-35)

Boh v tomto sne prehľadne ukázal Nabuchodonozorovi svetové dejiny. Medzi jeho dobou a zriadením Kristovho večného kráľovstva (kameň), prídu na scénu štyri veľké kráľovstvá či ríše a po nich akýsi zlepenec slabých a silných národov.

Od Kristových čias vykladači videli v symbolike kovov tieto ríše: Babylon (605-539 pr. Kr.), Médsko-Perzsko (539-331 pr. Kr.), Grécko (331-168 pr. Kr.) a Rím (168 pr. Kr. – 476 po Kr.). 1 Podľa proroctva po Ríme už nemala prísť nijaká svetová ríša. V priebehu 4. a 5. storočia po Kr. sa Rímska ríša rozpadla na malé kráľovstvá, z ktorých vznikli neskôr národy Európy. V priebehu stáročí sa mocní vládcovia – Karol Veľký, Karol V., Napoleon, cisár Wilhelm a Hitler – snažili nastoliť novú svetovú ríšu. Každý takýto pokus stroskotal podľa prorockej predpovede: „Nebudú dovedna držať, ako sa železo nezmieša s hlinou.“ (Dan 2,43)