Nakoniec je v snovom videní dramatické vyvrcholenie: nastolenie Božieho večného kráľovstva. Bez zásahu rúk odlomený kameň predstavuje Kristovo kráľovstvo slávy, (Dan 7,14; Zj 11,15) ktoré bude nastolené bez ľudského pričinenia pri druhom advente.

Kristovo kráľovstvo nebude mať vedľa seba nijakú inú ľudskú ríšu. Keď bol Kristus na zemi počas víťaznej Rímskej ríše, kráľovstvo znázornené kameňom, ktoré rozdrví všetky národy, ešte neprišlo. Príde len po období nôh zo železa a hliny, t.j. v čase rozdelených národov. Vznikne pri druhom advente, keď Kristus oddeľuje spravodlivých od bezbožných. (Mat 25,31-34)

Keď tento kameň, t.j. kráľovstvo, príde, zasiahne „sochu do železných a hlinených nôh“, „rozdrví a zničí všetky tie kráľovstvá“ a nenechá po nich ani stopy. (Dan 2,34.44.35) (337) Druhý advent je naozaj udalosťou otriasajúcou zem.

Druhý advent a ľudstvo
Kristov druhý príchod sa týka obidvoch skupín ľudstva – tých, čo Krista a spásu, ktorú im prináša, prijali, i tých, čo sa od neho odvrátili.

Zhromaždenie vyvolených. Dôležitou stránkou ustanovenia Kristovho večného kráľovstva je zhromaždenie všetkých vykúpených (Mat 24,31; 25,32-34; Mar 13,27) pre nebeský domov, ktorý pripravil Kristus. (Ján 14,3)

Keď nejaká hlava štátu navštevuje inú krajinu, len niekoľko osôb môže byť pri jeho privítaní. Keď však Kristus príde, každý veriaci, ktorý kedy žil, bez ohľadu na vek, rod, vzdelanie, ekonomické postavenie alebo rasu, bude mať účasť pri tejto veľkej adventnej slávnosti. Dve udalosti umožňujú toto univerzálne zhromaždenie: zmŕtvychvstanie spravodlivých mŕtvych a premenenie živých svätých.

1. Vzkriesenie mŕtvych v Kristovi. Pri zvuku poľnice oznamujúcej Kristov návrat spravodliví mŕtvi budú vzkriesení ako neporušiteľní a dostanú nesmrteľnosť. (1 Kor 15,52.53) Vtedy „tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví“. (1 Tes 4,16) Inak povedané, vzkriesení budú skôr, než budú živí spravodliví uchvátení v ústrety Pánovi.

Vzkriesení sa stretávajú s tými, čo žialili nad ich odchodom. Teraz jasajú: „Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?“ (1 Kor 15,55)

Nie sú to už choré, zostarnuté, zmrzačené telá, ktoré šli do hrobu a teraz vstávajú, ale nové, nesmrteľné, dokonalé telá, bez známok hriechu, ktorý spôsobil ich rozklad. Vzkriesení svätí okúšajú zavŕšenie Kristovho obnovného diela, odzrkadľujú dokonalý obraz Boží v mysli, v duši i v tele. (1 Kor 15,42-54; pozri 25. kapitolu tejto knihy)

2. Premena živých veriacich. Po vzkriesení spravodlivých mŕtvych budú premenení spravodliví, ktorí budú žiť na zemi pri druhom príchode, lebo „toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť“. (1 Kor 15,53)

Pri Kristovom návrate nijaká skupina veriacich nepredbehne inú skupinu veriacich. Pavel objasňuje, že živí a premenení veriaci „budú spolu s nimi [t.j. so vzkriesenými veriacimi] v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme vždy s Pánom“. (1 Tes 4,17; pozri Žid 11,39.40) Pri veľkom adventnom zhromaždení budú teda prítomní všetci veriaci, vzkriesení svätí zo všetkých vekov i tí, čo sa živí dočkali Kristovho návratu.

Smrť neveriacich. Pre spasených druhý advent je časom radosti a nadšenia, ale pre bezbožných to bude čas ničivej hrôzy. Odporovali Kristovej láske a jeho pozvaniam k spáse tak dlho, že sa stali obeťou zvodných (338) klamov. (pozri 2 Tes 2,9-12; Rim 1,28-32) Keď vidia toho, ktorého zavrhli, prichádzať ako Kráľa kráľov a Pána pánov, poznávajú, že odbila hodina ich záhuby. Premožení hrôzou a zúfalstvom volajú na neživé stvorenie, aby ich zaštítilo. (Zj 6,16.17)

V tom čase Boh zničí Babylon – jednotu všetkých odpadlých náboženstiev. „Ohňom bude spálený.“ (Zj 18,8) Vedúca sila tejto konfederácie – „tajomstvo neprávosti“, „ten bezzákonník“ – „ktorého Pán Ježiš zabije dychom svojich úst a zničí jasom svojho príchodu“, (2 Tes 2,8) zahynie. Mocnosti zodpovedné za vnucovanie znamenia šelmy (pozri 12. kapitolu tejto knihy) budú uvrhnuté „do ohnivého jazera, horiaceho sírou“. Ostatní bezbožní budú „pobití mečom vychádzajúcim z úst toho, ktorý sedel na koni“ – Ježiša Krista, Pána. (Zj 19,20.21)

Znamenia Kristovho skorého návratu
Písmo zjavuje nielen spôsob a cieľ Kristovho príchodu, ale popisuje aj znamenia, ktoré hovoria o blízkosti tejto vrcholnej udalosti. Prvé znamenia oznamujúce druhý advent sa udiali po viac ako 1700 rokoch po Kristovom nanebovstúpení a iné nasledovali a umocňovali dôkaz, že jeho návrat je veľmi blízko.

Znamenia v prírodnom svete. Kristus predpovedal, že „budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach“, (Luk 21,25) s upresnením, že „slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas. Hviezdy budú padať z neba a nebeské moci sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou.“ (Mar 13,24-26) Ján okrem toho videl, že znameniam na nebi bude predchádzať veľké zemetrasenie. (Zj 6,12) Všetky tieto znamenia budú znamenať koniec 1260-ročného prenasledovania. (Pozri 12. kapitolu tejto knihy.)

1. Svedectvo zeme. Ako naplnenie tohto proroctva možno označiť „najväčšie známe zemetrasenie“ 2, ktoré sa udialo 1. novembra 1755 a je známe ako „lisabonské zemetrasenie“. Jeho účinky pozorovali v Európe, v Afrike a v Amerike, na rozlohe asi 10 miliónov kilometrov štvorcových. Epicentrum bolo v Lisabone (Portugalsko), kde sa v niekoľkých minútach rozpadli verejné a rezidenčné budovy a spôsobili smrť desaťtisícov ľudí. 3