Zatiaľ čo fyzikálne účinky zemetrasenia boli rozsiahle, jeho vplyv na myslenie doby bol takisto významný. Mnohí vtedy žijúci spoznávali v ňom prorocké znamenie konca 4 a začali sa vážne zaujímať o Boží súd a posledné dni. Lisabonské zemetrasenie podnietilo štúdium proroctva.

2. Svedectvo slnka a mesiaca. O 25 rokov neskôr sa udialo ďalšie znamenie podľa proroctva – zatmenie slnka a mesiaca. Keď Kristus na čas naplnenia tohto znamenia upozornil, poznamenal, že príde po veľkom súžení, v období 1260-ročného prenasledovania, (339) o ktorom sa hovorí na inom mieste Písma. (Mat 24,29; pozri 12. kapitolu tejto knihy) Kristus však povedal, že toto súženie, ktoré bude predchádzať týmto znameniam, bude skrátené. (Mat 24,21.22) Vplyvom reformácie a hnutí, ktoré z neho vyšli, bolo náboženské prenasledovanie skutočne skrátené, takže asi v polovici 18. storočia takmer celkom prestalo.

19. mája 1780 sa splnilo toto proroctvo o mimoriadnej tme, ktorá doľahla na severovýchodnú časť Severnej Ameriky. 5

V súvislosti s touto udalosťou Timothy Dwight, rektor Yaleskej univerzity, povedal: „19. mája 1780 bol pozoruhodný deň. V mnohých domoch ľudia zažali sviece, vtáci stíchli a utiahli sa, sliepky sa usadili na bidle... Všeobecne sa mienilo, že sa priblížil súdny deň.“ 6

Samuel Williams z Harvardu oznamoval, že tma „sa blížila s mrakmi od juhozápadu medzi 10. a 11. hodinou predpoludním a trvala až do polnoci, pričom sa obmieňal stupeň a trvanie v rôznych lokalitách. Na niektorých miestach ľudia nevideli čítať obvyklú tlač na voľnom priestore“. 7 Podľa názoru Samuela Tennyho „tma nasledujúceho večera... by nemohla byť úplnejšia, ani keby sa svetelné telesá vesmíru ponorili do nepreniknuteľných tieňov, alebo prestali existovať“. 8

O 21. hodine onoho večera bol mesiac v splne, ale temnota trvala až do polnoci. Keď sa ukázal mesiac, podobal sa krvi.

Na udalosti onoho dňa možno vzťahovať predpoveď apoštola Jána zo Zjavenia. Písal, že po zemetrasení slnko „sčernelo ako srstené vrece a mesiac bol celý ako krv“. (Zj 6,12)

3. Svedectvo hviezd. Ježiš Kristus i apoštol Ján hovorili o padaní hviezd, ako o znamení blízkosti Kristovho príchodu. (Zj 6,13; pozri Mat 24,29) Veľká meteorická spŕška z 13. novembra 1833 – najrozsiahlejší úkaz padania hviezd, aký kedy bol zaznamenaný – bol naplnením tohto proroctva. Odhadovalo sa, že pozorovateľ mohol vidieť priemerne 60 tisíc meteorov za hodinu. 9 Tento úkaz bolo vidieť od Kanady po Mexiko a od polovice Atlantiku až po Pacifik 10. Mnohí kresťania v tom spoznávali naplnenie biblického proroctva. 11

Istý očitý svedok povedal, že „sotva bolo nejaké miesto na oblohe, ktoré by nebolo každú chvíľu zaplnené týmito padajúcimi hviezdami, občas padali skupinovito – a pripomínali figovník, ktorý striasa svoje nezrelé figy, keď ho otriasa mocný vietor“. 12

Kristus dal tieto znamenia ako varovný signál kresťanom o blízkosti jeho príchodu, aby ich potešil v očakávaní a boli naň pripravení. Povedal: „Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ Dodal: „Pozrite sa na figovník a na ostatné stromy! Keď vidíte, že pučia, sami viete, že je už blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo.“ (Luk 21,28-31) (340)

Toto jedinečné svedectvo zeme, slnka, mesiaca a hviezd, ktoré sa objavilo v presnom slede a v čase, ktorý Kristus predpovedal, obrátilo pozornosť mnohých k proroctvám o druhom advente.

Znamenia v náboženskom svete. Písmo predpovedá, že niekoľko výrazných znamení v náboženskom svete bude príznakom doby krátko pred Kristovým druhým príchodom.

1. Veľké náboženské prebudenie. Kniha Zjavenie odhaľuje vznik veľkého, svetošíreho náboženského hnutia pred druhým adventom. Anjel, ktorý v Jánovom videní oznamoval Kristov návrat, symbolizoval toto hnutie: „Potom som videl iného anjela letieť stredom neba. A mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu. Volal mohutným hlasom: „Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu a klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.“ (Zj 14,6.7)

Posolstvo samo naznačuje, kedy sa má hlásať. Večné evanjelium sa zvestovalo po celé veky. No toto posolstvo, zdôrazňujúce súdny aspekt evanjelia, sa môže zvestovať len v čase konca, lebo varovne pripomína, že „prišla hodina jeho súdu“.

Z Danielovho proroctva vieme, že v čase konca bude jeho proroctvo odpečatené. (Dan 12,4) V tom čase ľudia majú porozumieť tajomstvám tejto knihy. Odpečatenie sa malo diať na konci 1260-ročného obdobia náboženskej nadvlády, ktorá sa skončila zajatím pápeža roku 1798. Súvis pápežovho vyhnanstva a znamení v prírodnom svete viedlo mnohých kresťanov k štúdiu proroctiev o udalostiach vedúcich k druhému adventu, čo malo za následok nové hlbšie pochopenie týchto proroctiev.

Zameranie sa na druhý príchod vyvolalo svetošíre oživenie adventnej nádeje. Ako reformácia vznikala nezávisle v rôznych zemiach v celom kresťanskom svete, podobne to bolo aj s adventným hnutím. Svetošíra povaha tohto hnutia je jedným z najjasnejších znamení blížiaceho sa Kristovho návratu. Ako Ján Krstiteľ pripravoval cestu pre Kristov prvý príchod, tak adventné hnutie pripravuje cestu jeho druhému príchodu – zvestuje posolstvo zo Zjavenia 14,6-12, Božiu poslednú výzvu na prípravu na slávny návrat Spasiteľa. (Pozri 12. a 23. kapitolu tejto knihy.) 13