Vojny a pohromy. Ježiš povedal, že pred jeho návratom „povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor. Budú hrôzy a veľké znamenia na nebi.“ (Luk 21,10.11; pozri Mar 13,7.8; Mat 24,7) Čím bližšie je koniec, tým bude silnieť boj medzi satanskými a božskými silami, tieto pohromy budú mohutnejšie a častejšie a v našej dobe nájdu nebývalé naplnenie.

1. Vojny. Aj keď vojny trápili ľudstvo v celých dejinách, nikdy predtým neboli také globálne, škodlivé a pustošivé. Prvá a druhá svetová vojna majú na svedomí viac mŕtvych a väčšie utrpenie než všetky predošlé vojny spolu. 16

Mnohí predvídajú ďalší celosvetový konflikt. Druhou svetovou vojnou sa vojna nevykorenila. Od jej skončenia bolo dosiaľ vyše „140 vojnových zrážok, v ktorých sa bojovalo konvenčnými zbraňami a zomrelo vyše 10 miliónov ľudí“. 17 Hrozba neobmedzenej termonukleárnej vojny visí nad svetom ako príslovečný Damoklov meč.

2. Prírodné katastrofy. Zdá sa, že pohrôm v posledných rokoch výrazne pribudlo. Nedávne prírodné katastrofy na zemi i vo vzduchu idú jedna za druhou, že to u niektorých budí údiv či príroda nezošalela, a či svet neprežíva hlboké zmeny v klíme a v štruktúre, ktoré sa v budúcnosti ešte prehĺbia. 18

3. Hlad. Ľudstvo zaznamenalo v minulosti obdobia hladu, ale nikdy nie v takom rozsahu ako v tomto storočí. Nikdy predtým neboli na svete toľké milióny ľudí trpiacich hladom alebo podvýživou. 19 Výhľady do budúcna sú sotva povzbudivejšie. Nebývalý rozmach hladu jasne signalizuje blízkosť Kristovho príchodu.

Buďte hotoví v každý čas
Písmo nás opätovne uisťuje, že Ježiš sa vráti. Príde však o rok, o päť rokov? Vráti sa o jedno alebo dve desaťročia? Nikto to s istotou nevie povedať. Sám Ježiš oznámil: „O tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec.“ (Mat 24,36)

Kristus na konci svojej pozemskej služby povedal podobenstvo o desiatich pannách, aby znázornil skúsenosť cirkvi posledných dní. Dve triedy panien predstavujú dvojakých veriacich, čo vyznávajú, že čakajú svojho Pána. Pannami sa volajú preto, že vyznávajú čistú vieru. Ich lampy predstavujú Božie slovo, olej symbolizuje Ducha Svätého.

Podľa zovňajšku tieto dve skupiny sú si podobné, obe idú v ústrety ženíchovi, obe majú olej vo svojich lampách a v ich správaní tiež nie je zjavný rozdiel. Všetky panny počuli posolstvo o Kristovom blízkom príchode a očakávajú ho. Potom však nastáva (344) zrejmé meškanie – ich viera prejde skúškou.

Náhle, o polnoci – v najtemnejšej hodine pozemských dejín – počujú krik: „Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!“ (Mat 25,6) Teraz je rozdiel medzi dvoma skupinami zrejmý: niektoré nie sú na stretnutie so ženíchom pripravené. Tieto „bláznivé“ panny nepatria medzi pokrytcov, majú v úcte pravdu, Božie slovo. Chýba im však olej – nie sú zapečatené Duchom Svätým. (Pozri Zj 7,1-3.) V príprave boli povrchné a nepadli na Skalu – Ježiša Krista. Majú určitú formu zbožnosti, ale chýba im Božia moc.

Keď prichádza ženich, len pripravené idú s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Nerozvážne panny sa z nákupu vracajú a volajú: „Pane, Pane, otvor nám!“ Ženích však odpovedá: „Nepoznám vás.“ (Mat 25,11-12)

Aký žiaľ, keď Kristus pri svojom návrate na zem bude musieť povedať tieto slová niekomu, koho miluje. On však varoval: „Mnohí mi v onen deň povedia: Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene?! Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?! Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!“ (Mat 7,22.23)

Boh pred potopou poslal Nóacha, aby varovne upozornil predpotopný svet na prichádzajúcu pohromu. Boh podobne posiela trojité varovné posolstvo, ktoré má pripraviť svet na Kristov návrat. (pozri Zj 14,6-16)

Tí, čo prijmú Božie posolstvo milosti, budú sa tešiť z výhľadu na druhý advent. Im platí uistenie: „Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu!“ (Zj 19,9) Skutočne, „Kristus... druhý raz sa zjaví, bez hriechu na spásu tým, čo ho očakávajú.“ (Žid 9,28)

Návratom Vykupiteľa slávne vrcholia dejiny Božieho ľudu. Je to okamih ich vyslobodenia, keď radostne a v hlbokom obdive volajú: „Ajhľa, toto je náš Boh, v neho sme dúfali... plesajme a radujme sa v jeho pomoci.“ (Iz 25,9)

Poznámky:
1. L. E. Froom, Prophetic Faith of Our Fathers, 1. zv., s. 456,894; 2. zv., s. 528,784; 3. zv., s. 252,744; 4. zv., s. 396,846. Pozri aj 23. kapitolu tejto knihy.

2. G. I. Eiby, Earthquakes, 1980, s. 164.

3. Pozri napr.: Sir Charles Lyell, Principles of Geology, 1837, 1. zv., s. 416-419; heslo „Lisbon“, Encyclopedia Americana, 1831, s. 10; W. H. , Earthquakes, 1907, s. 134; Thomas Hunter, An Historical Account of Earthquakes Extracted from the Most Authentic Historians, 1756, s. 54-90; pozri E. G. White, Great Controversy, s. 304,305. Bezprostredné správy o katastrofe sa zmieňovali o 100 000 mŕtvych. Novšie encyklopédie uvádzajú 60 000.