Malé dievčatko sa pred spaním zdôverilo svojej matke: „Mamička, cítim sa taká osamelá bez môjho priateľa Ježiša. Kedy vlastne mieni prísť?“

Dievčatko si neuvedomovalo, že túžba jeho malého srdiečka je túžbou dávnych vekov. Posledné slová Písma zaznamenávajú zasľúbenie o skorom príchode: „Iste, prídem skoro.“ Apoštol Ján, autor Zjavenia a Ježišov verný učeník, dodáva: „Amen, príď, Pane Ježišu!“ (Zj 22,20)

Vidieť Ježiša! Byť navždy s tým, ktorý nás miluje viac, než si vieme predstaviť! Kiežby bol už koniec všetkému pozemskému utrpeniu! Môcť sa už večne tešiť so vzkriesenými milovanými, ktorí teraz odpočívajú! Aký teda div, že odvtedy, čo Kristus vstúpil na nebesá, jeho priatelia túžobne očakávali deň jeho návratu?!

Jedného dňa príde, hoci jeho príchod bude veľkým prekvapením aj pre svätých – veď všetci zdriemli a únavou z dlhého čakania usnuli. (Mat 25,5) O „polnoci“, v najtemnejšej hodine zeme Boh prejaví svoju moc, aby vyslobodil svoj ľud. Písmo opisuje udalosti: „Z chrámu od trónu vyšiel mocný hlas; hovoril: 'Stalo sa!` Tento hlas otriasa zemou a spôsobuje také 'veľké zemetrasenie, akého nebolo odvtedy, čo je človek na zemi`.“ (Zj 16,17.18) Chvejú sa vrchy, zosýpajú sa skaly a celá zem sa kolíše ako vlny oceánu. Zemský povrch sa trhá „a mestá národov padli... všetky ostrovy zmizli a ani vrchov už nebolo“. (Zj 16,19.20) „Nebo sa stiahlo, ako keď sa zvinie zvitok a všetky vrchy a ostrovy sa pohli zo svojho miesta.“ (Zj 6,14)

Napriek chaosu, ktorý ovládol fyzický svet, Boží ľud pri pohľade na „znamenie Syna človeka“ nadobúda odvahu. (Mat 24,30) Pri jeho zostupe na nebeských oblakoch každé oko uvidí Knieža života. Teraz prichádza nie už ako muž bolesti, ale ako víťaz a dobyvateľ po to, čo mu patrí. Namiesto tŕňovej koruny na hlave má korunu slávy a „na plášti a na bedrách má napísané: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV“. (Zj 19,12.16) (333)

Pri jeho príchode veľké zúfalstvo ovládne tých, čo nechceli uznať Ježiša za svojho Spasiteľa a Pána a odmietli sa v živote podriadiť jeho zákonu. Odporcom jeho milosti nič tak nepripomína ich vinu, ako hlas, ktorý ich tak trpezlivo vyzýval: „Odvráťte sa, odvráťte sa od svojich zlých spôsobov života. Prečo máte vymrieť?“ (Ez 33,11) „Králi zeme i veľmoži i vojvodcovia, boháči a mocní a všetci otroci a slobodní, ukryli sa v jaskyniach a horských bralách a volali vrchom a bralám: Padnite na nás a skryte nás pred tvárou sediaceho na tróne a pred Baránkovým hnevom, lebo prišiel veľký deň ich hnevu; a kto bude môcť obstáť?“ (Zj 6,15-17)

No radosť tých, čo naňho dlho čakali, prevyšuje zúfalstvo bezbožných. Príchodom Vykupiteľa slávnostne vrcholia dejiny Božieho ľudu. Je to okamih ich vyslobodenia. Vo vzrušujúcom obdive volajú: „Ajhľa, toto je náš Boh, v neho sme dúfali, že nám pomôže! Toto je Hospodin, v neho sme dúfali, plesajme a radujme sa v jeho pomoci.“ (Iz 25,9)

Ježiš pri svojom príchode volá spiacich spravodlivých mŕtvych z hrobov a prikazuje svojim anjelom, aby zhromaždili „jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja neba až po druhý“. (Mat 24,31)

Spravodliví mŕtvi na celom svete počujú jeho hlas a vstávajú z hrobov. Aká to chvíľa!

Spravodliví živí sú vtedy premenení „razom, v jednom okamihu“. (1 Kor 15,52) Oslávení a obdarení nesmrteľnosťou spolu so vzkriesenými svätými sú “uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi“, aby boli navždy s ním. (1 Tes 4,16.17)

Istota Kristovho návratu
Apoštoli a prví kresťania pokladali Kristov návrat za „blahoslavenú nádej“. (Tít 2,13; pozri Žid 9,28) Očakávali, že pri druhom advente sa naplnia všetky proroctvá a zasľúbenia Písma, (pozri 2 Pet 3,13; Iz 65,17) pretože to je skutočný cieľ kresťanského putovania. Všetci, čo milujú Krista, dychtivo očakávajú deň, keď budú môcť byť s ním tvárou v tvár – s Otcom, Duchom Svätým i s anjelmi.

Svedectvo Písma. Istota druhého adventu korení v spoľahlivosti Písma. Ježiš krátko pred svojou smrťou povedal svojim učeníkom, že sa vráti k svojmu Otcovi pripraviť im miesta. Sľúbil však: „Zase prídem.“ (Ján 14,3)

Tak ako bol prorocky predpovedaný Kristov prvý príchod na zem, Písmo podobne predpovedá aj jeho druhý príchod. Ba ešte pred potopou Boh povedal Enochovi, že práve slávny Kristov príchod urobí koniec hriechu. Enoch prorokoval: „Prichádza Pán s desaťtisícmi svojich svätých, aby vykonal súd nad všetkými a usvedčil všetkých zo všetkých skutkov ich bezbožnosti, ktoré konali bezbožne, a zo všetkých urážlivých vecí, ktoré vyslovovali proti nemu bezbožní hriešnici.“ (Júda 1,14.15) (334)

Tisíc rokov pred Kristom povedal žalmista, že Pán príde zhromaždiť svoj ľud: „Prichádza Boh náš, nemlčí; oheň pustoší pred ním a vôkol neho to veľmi buráca. On zhora volá na nebo a na zem, aby súdil svoj ľud: Zhromaždite ku mne mojich zbožných, čo uzavreli so mnou zmluvu pri obeti.“ (Ž 50,3-5)

Kristovi učeníci sa tešili zo zasľúbenia jeho návratu. Keď narážali na ťažkosti, istota tohto zasľúbenia im prinášala stále novú odvahu a silu. Ich Pán sa vráti pre nich a vezme ich do domu svojho Otca!

Záruka z prvého adventu. Druhý advent úzko súvisí s Kristovým prvým adventom. Keby Kristus nebol prišiel prvýkrát a nebol zvíťazil nad hriechom a satanom, (Kol 2,15) potom by nebolo nijakého dôvodu veriť, že príde urobiť koniec satanovej vlády nad svetom a obnoví ho do pôvodnej dokonalosti. Keďže však máme dôkaz, že sa „zjavil..., aby obetovaním seba zničil hriech“, máme dôvod veriť, že „druhý raz sa zjaví bez hriechu, na spásu“. (Žid 9,26.28)