Islam

ISLAM

Islam (arab. الإسلام; al-islám - odovzdanie sa do vôle Božej) je najmladšie monoteistické náboženstvo rozšírené po celom svete. Je pokračovaním judaizmu (židovského náboženstva) a kresťanstva, s ktorými zdieľa väčšinu prorokov a vyznáva rovnakého Boha.
Jeho zakladateľom je prorok Mohamed. Učenie islamu zdôrazňuje strohé jednobožstvo (Allah). Nerozvíja príliš metafyzické predstavy, ale skôr morálne a rituálne aktivity. Vyznávač islamu sa podľa slovenského pravopisu nazýva moslim, aj keď niektorí odborníci a samotní vyznávači uprednostňujú presnejšiu formu muslim. Rozšírený je hlavne v arabských, afrických a juhoázijských krajinách.


Základy viery

Islam je náboženstvo, ktoré vzniklo v 7. storočí po Kr. Pre pätinu obyvateľstva sveta je islam nielen náboženstvom, ale zároveň aj uceleným spôsobom života.

Boh

Existuje jediný a celkom zvrchovaný Boh - po arabsky Allah, stvoriteľ, vládca aj sudca všetkých. Treba sa mu úplne odovzdať; táto odovzdanosť do božej vôle sa nazýva islam (cf. pokora) a ten, kto sa Bohu takto odovzdal, je moslim. Boh nemá podobu a nesmie byť zobrazovaný. Popri Bohu existuje ďalej mnoho nadprirodzených bytostí, anjelov i démonov, ale tí sú mu úplne podriadení a nesmú sa uctievať.

Vedľa dôrazu na božiu jedinečnosť je hlavným článkom učenia bod o poslednom súde, ktorý sa bude konať na konci času, a to zároveň podľa dvoch hľadísk, pravej viery i dobrých skutkov. Nestačí len jedno, treba oboje. Výsledkom súdu je buď večná blaženosť v raji alebo večné muky v pekle. Len bojovníci, ktorí padli za vieru vo svätej vojne, idú do raja priamo. Zvláštnou kapitolou vierouky je článok o božom zjavení a jeho prostredníkovi - prorokovi Mohamedovi. Mal predchodcov v hlásateľoch jedného Boha už od Abraháma, cez Ježiša (arab. Ísá) a sám je koncom tohto radu a pečaťou proroctva.


Päť pilierov islamu

1.Šaháda: vierovyznanie
2.Salá: modlitba
3.Saúm : pôst počas mesiaca Ramadán
4.Zaká : almužna
5.Hadž: púť do Mekky


Šaháda

Prvý pilier moslimskej viery vraví o tom, že každý, kto úprimne verí a otvorene tvrdí, že niet boha okrem Alaha a Mohamed je jeho prorok, sa môže stať moslimom. Na to je potrebné trikrát úprimne vysloviť znenie šahády, čiže islamského vyznania viery. To znie približne takto: „lá iláha illa-lláh, wa muhammadun rasúlu'lláh“. Ak je to možné, mali by byť pri tom traja moslimovia, a malo by nasledovať po dôkladnej očiste tela.


Salá

V islame existujú dva druhy modlitieb - povinné (fard) a dobrovoľné (sunna). Moslimovia sa povinne modlia päťkrát denne - pri východe slnka, ráno, na obed, poobede a pri západe slnka. Pred každou modlitbou je predpísaná rituálna očista. Moslimovia sa modlia na koberčekoch, otočení k Mekke. Modlitbu sprevádzajú rôzne úkony a postoje, napr. klaňanie sa. Čas modlitby ohlasuje muezín spievaním azánu z vysokej veže mešity (tzv. minaretu). Dobrovoľné modlitby sa vykonávajú mimo času stanoveného na povinné modlitby, zvyčajne za istým účelom, alebo pri nejakej príležitosti (narodenie, úmrtie, choroba).
Saúm

Počas denných hodín sa musia zdržať akéhokoľvek jedenia, pitia, fajčenia, pohlavného styku a iných pozemských radostí. Pôst dodržiavajú Moslimovia počas deviateho mesiaca (Ramadán) lunárneho kalendára 29 až 30 dní. Saum má naučit Moslimov trpezlivosti a zdržanlivosti. Existujú výnimky, napríklad deti, tehotné ženy, chorí a cestujúci sa nemusia postiť, prípadne sa postia rovnaký počet dní neskôr.


Zaká

Moslimovia sú povinní podporovať ľudí, ktorí sú v núdzi, či už sú to siroty, vdovy, chorí alebo žobráci. Na týchto ľudí sa moslimovia pozerajú, ako na obete vzišlé z núdze, ktorú priniesol život a preto sa treba s nimi podeliť. Každý moslim si počíta veľkosť almužny, ktorú poskytuje, individuálne. Z jeho príjmov po odrátaní všetkých životných nákladov svojej rodiny odovzdáva zo zvyšku 2,5%.


Hadž

Posledným pilierom islamu je púť do Mekky, ktorú by každý správny moslim mal absolvovať aspoň raz za život. Hadž je spojená s množstvom rituálov, ale asi najznámejším z nich je obiehanie okolo svätyne Ka'aba.


Korán

Posvätnou knihou islamu je Korán. Skladá sa zo 114 kapitol zvaných súry. Obsahuje náboženské, etické, právne, kultové a i. zásady a pravidlá konania. Zostavený bol v polovici 7. storočia z výrokov Mohameda.


Proroci

Islam uznáva a ctí takmer všetkých starozákonných prorokov, napríklad Abraháma (po arabsky Ibrahím), Mojžiša (Músá), Noeho (Nūḥ) atď., ako aj Ježiša (Ísa). Moslimovia však neveria, že Ježiš bol Božím synom, že bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych. Uznávajú ho však ako jedného z najväčších Božích poslov. Títo proroci sa často spomínajú aj v Koráne, kde sú o nich celé súry. Korán pozná aj iných prorokov, ktorí sa nespomínajú v Biblii, napríklad Húd. Najdôležitejším a posledným z nich je však Mohamed, ktorý je označovaný aj ako „pečať prorokov“.


Sunna a Šía

V islame sa vyvinuli dve hlavné vetvy. Ich prívrženci sa nazývajú šiiti a sunniti. Dajú sa prirovnať ku katolíkom a pravoslávnym v kresťanstve. Vznikli však odlišným spôsobom.

Islamskí duchovní

Islamský duchovný sa nazýva imám. Okrem neho existuje aj funkcia muezína. Jeho úlohou je zvolávať ľudí ku piatim povinným modlitbám. Muezín nesmie mať pohlavný styk, tak ako mních v kresťanstve. Ak to poruší, nikdy nepôjde do večného raja.