• Vianočné obdobie
Nedeľu v oktáve pripadá sviatok Svätej rodiny (ak v oktáve nie je Nedeľa, tak sa slávi 30. decembra).
Na zakončenie občianskeho roka sa odporúča slávnostná pobožnosť, na znak vďaky za zverený poklad času, na odprosenie za hriechy a za nevyužitie tohto daru.
Posledným dňom oktávy je slávnosť Bohorodičky Márie. Je to prejav úcty panenskej Matke, pri čom sa pripomína aj najsvätejšie meno Ježiš.

Pôstne a Veľkonočné obdobie

Pôstne obdobie je zamerané na Veľkú noc. Aj pôstna liturgia pripravuje na slávenie Veľkonočného tajomstva (katechumenov na krst a veriacich tým, že im pripomína ich krst a nabáda ich na pokánie).
Pôstne obdobie začína Popolcovou stredou a trvá do Zeleného štvrtka do svätej omše Pánovej večere. Pôstnych nedelí je 6, pričom 6. nazývame Kvetná nedeľa a začína sa ňou Veľký týždeň.

So začiatkom pôstu je spojený aj obrad posypávania hláv popolom (tento zvyk pochádza zo stredoveku). Modlitba pri svätení popola upozorňuje na pominuteľnosť a ukazuje prostriedok na získanie nepominuteľných hodnôt v skutkoch pokánia a v účasti na veľkonočnom tajomstve.
Pôst nás učí sebaovládaniu, vnútornej disciplíne, pomáha napraviť krivdy, je dôkazom, že naše pôstne obrátenie je úprimné.

Pôst charakterizujú 3 dominantné prvky:
• pripomienka krstu
• skutky pokánia
• horlivejšia modlitba (resp. iné náboženské úkony)

Na piatu pôstnu nedeľu je napojený zvyk zahaľovať kríže a obrazy. Pôvodne sa obrazy a kríže zahaľovali cez celý pôst (ich bohaté zdobenie pripomínalo skôr Kristovo víťazstvo).
Na šiestu pôstnu nedeľu Cirkev slávi pamiatku slávnostného vstupu do Jeruzalema. Procesia je výzvou nasledovať Krista Kráľa a ísť v ústrety veľkonočnému tajomstvu. Ako evanjelium sa číta opis Pánovho umučenia.

• Veľkonočné trojdnie
Umučenie, smrť a Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je vnútornou silou viery kresťanov, prameňom spásy a základom pre všetky liturgické slávnosti.
Tento najdôležitejší sviatok sa už aspoň od 4. storočia slávi 3 dni. Podľa nového liturgického kalendára sa Veľkonočné trojdnie začína omšou Večere Pána na zelený štvrtok a svoje vyvrcholenie dosahuje Veľkonočnou vigíliou, končí vešperami Veľkonočnej nedele.
Nicejský koncil (325) rozhodol, že Veľká noc sa bude každoročne sláviť v nedeľu po prvom jarnom mesačnom splne (medzi 22.3. a 25.4.).

• Zelený štvrtok
V tento deň sa kajúcnici zmierovali s Cirkvou a Bohom, aby spoločne s ostatnými mohli mať účasť na eucharistii. Bol to deň vzrušeného ľútostivého, ale i radostného plaču, keď sa hriešnici po dlhšom pokání mohli zúčastniť na sviatostiach Cirkvi. Ľudové pomenovanie Zelený štvrtok bolo prevzaté z germánskeho názvoslovia Gründonnerstag (greinen, nariekať).

Po liturgickej obnove II.VK sa v predpoludňajšom čase v katedrálnych chrámoch slávi missa chrismatis, ktorú koncelebrujú kňazi biskupstva spolu so svojím biskupom. On pred záverom eucharistickej modlitby svätí olej chorých a po svätom prijímaní svätí olej katechumenov a konsekruje krizmu. Táto omša sa pokladá za jeden z hlavných prejavov plnosti kňazstva biskupa a za znamenie úzkej jednoty kňazov s biskupom. Pri tejto svätej omši si kňazi biskupstva verejne obnovia svoje kňazské sľuby.