Svätá omša Pánovej večere je už súčasťou Veľkonočného trojdnia. Jej texty nás v duchu prenášajú do večeradla, kde Kristus pri poslednej večeri ustanovil eucharistickú obetu tela a krvi aj sviatosť kňazstva. Tam tiež vyzval apoštolov, aby prejavovali bratskú lásku voči všetkým, tým, že im umyl nohy.
Počas spevu „Sláva Bohu na výsostiach“ zvonia všetky zvony a hrá orgán, potom zmĺknu až do večera Veľkej soboty.
Odnášanie plachiet, svietnikov a krížov má dnes symbolický význam, lebo pripomína Ježišove utrpenie a vyzliekanie zo šiat.
Prenášanie Sviatosti je veľmi starý zvyk, na Zelený štvrtok symbolizuje Ježišove uväznenie.

• Veľký piatok
Dnes sa veľkopiatočná liturgia koná popoludní. Začína sa modlitbou kňaza a prisluhujúcich, ktorí buď kľačia alebo ležia pred oltárom v rúchu červenej farby.

Časti liturgie Veľkého piatka:
- bohoslužba slova, ktorá je ukončená slávnostnou modlitbou veriacich
- slávnostná poklona krížu
- sväté prijímanie
- procesia k Božiemu hrobu

• Biela sobota
Je dňom smútočného ticha. Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení a smrti. Sv. Omša sa neslávi až do Veľkonočnej Vigílie. Biela (prázdna) sobota nemá vlastnú liturgiu. Veľkonočná Vigília už patrí k Nedeli.

• Veľká Noc
Začína Veľkonočnou Vigíliou. Celá liturgia Veľkonočnej liturgie je vlastne nočným.

Časti Veľkonočnej vigílie:
- obrad svetla (požehnanie ohňa, príprava sviece, sprievod, chválospev)
- liturgia Slova
- liturgia Krstu
- liturgia Eucharistie
- obrad Vzkriesenia v Božom hrobe alebo procesia

• Veľkonočné obdobie
Má byť časom radosti a plesania, 50 dní ako jeden deň, ako jedna Veľká Nedeľa. Podľa údajov zo Skutkov apoštolov, na 40. deň od Pánovho zmŕtvychvstania je slávnosť Nanebovstúpenia Pána. Dni po nanebovstúpení pripravujú veriacich na prijatie Ducha Svätého (novéna) a biblické čítania tých dní obsahujú prísľub zoslania Ducha Svätého.