Obdobia liturgického roku

Obdobia liturgického roku

Hlavné sviatky v liturgickom roku

• Slávnosť Najsvätejšej Trojice (1. Nedeľa po zoslaní Ducha Svätého)
• Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (prikázaný sviatok)
• Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (pohyblivý sviatok, piatok po 2. Nedeli po zoslaní Ducha Svätého)
• Slávnosť Krista Kráľa (posledná Nedeľa obdobia cez rok)

Sviatky Panny Márie

• 8. decembra Nepoškvrnené počatie Panny Márie (prikázaný sviatok)
• 1. januára slávnosť Bohorodičky Márie (prikázaný sviatok)
• 24. mája Panny Márie Pomocnice Kresťanov (sviatok saleziánskej rodiny)
• 15. augusta Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie (prikázaný sviatok)
• 8. septembra Sviatok Narodenia Panny Márie
• 15. septembra Slávnosť Sedembolestnej Panny Márie Patrónky Slovenska
• 7. októbra Povinná spomienka Ružencovej Panny Márie

Sviatky svätých

• 19. marca Sv. Jozef, Ženích Panny Márie
• 29. júna Sv. Petra a Pavla (prikázaný sviatok)
• 29. septembra Sv. Archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela
• 1. novembra Sviatok Všetkých svätých (prikázaný sviatok)
• 2. novembra Spomienka na všetkých verných zosnulých

Prikázané sviatky (okrem nedieľ)

• 1. januára slávnosť Bohorodičky Márie
• 6. januára Zjavenie Pána (Traja Králi)
• 25. máj 2006 Nanebovstúpenie Pána (pohyblivý sviatok – 40. deň od Zmŕtvychvstania)
• 15. júna 2006 Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi (pohyblivý sviatok)
• 29. júna Sv. Petra a Pavla
• 15. augusta Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie
• 1. novembra Sviatok Všetkých svätých
• 8. decembra Nepoškvrnené počatie Panny Márie
• 25. decembra Narodenie Pána

Obdobie cez rok

Obdobie cez rok sa začína v pondelok po Nedeli Krstu Krista Pána a trvá do utorka pred Popolcovou stredou. Potom je prerušené a pokračuje pondelok po slávnosti Zoslania Ducha Svätého až po prvé vešpery prvej adventnej Nedele. Trvá 30 alebo 40 týždňov. V tomto čase slávi Cirkev v liturgii celé Kristovo tajomstvo, osobitne v Nedele.

Vianočný okruh

• Advent
Je prípravným obdobím slávenia tajomstiev Narodenia Pána. Začína sa prvými vešperami prvej adventnej Nedele, ktorá je najbližšie k 30. novembru a trvá do prvých vešpier Narodenia Pána. Adventné obdobie sa delí na 2 častí: 1. časť dáva dôraz na očakávanie, 2. príchodu Krista na konci časov, 2. časť je príprava veriacich s Kristom pri jasliach. 17. december tvorí hranicu týchto dvoch častí.

• Slávnosť Narodenia Pána
Obsahom Slávnosti je Ježiš Kristus ako pravý Boh a pravý človek, ktorý sa narodil z Márie Panny. Liturgická slávnosť Narodenia Pána trvá 8 dní – je to slávnosť s oktávou.
• Vianočné obdobie
Nedeľu v oktáve pripadá sviatok Svätej rodiny (ak v oktáve nie je Nedeľa, tak sa slávi 30. decembra).
Na zakončenie občianskeho roka sa odporúča slávnostná pobožnosť, na znak vďaky za zverený poklad času, na odprosenie za hriechy a za nevyužitie tohto daru.
Posledným dňom oktávy je slávnosť Bohorodičky Márie. Je to prejav úcty panenskej Matke, pri čom sa pripomína aj najsvätejšie meno Ježiš.

Pôstne a Veľkonočné obdobie

Pôstne obdobie je zamerané na Veľkú noc. Aj pôstna liturgia pripravuje na slávenie Veľkonočného tajomstva (katechumenov na krst a veriacich tým, že im pripomína ich krst a nabáda ich na pokánie).
Pôstne obdobie začína Popolcovou stredou a trvá do Zeleného štvrtka do svätej omše Pánovej večere. Pôstnych nedelí je 6, pričom 6. nazývame Kvetná nedeľa a začína sa ňou Veľký týždeň.

So začiatkom pôstu je spojený aj obrad posypávania hláv popolom (tento zvyk pochádza zo stredoveku). Modlitba pri svätení popola upozorňuje na pominuteľnosť a ukazuje prostriedok na získanie nepominuteľných hodnôt v skutkoch pokánia a v účasti na veľkonočnom tajomstve.
Pôst nás učí sebaovládaniu, vnútornej disciplíne, pomáha napraviť krivdy, je dôkazom, že naše pôstne obrátenie je úprimné.

Pôst charakterizujú 3 dominantné prvky:
• pripomienka krstu
• skutky pokánia
• horlivejšia modlitba (resp. iné náboženské úkony)

Na piatu pôstnu nedeľu je napojený zvyk zahaľovať kríže a obrazy. Pôvodne sa obrazy a kríže zahaľovali cez celý pôst (ich bohaté zdobenie pripomínalo skôr Kristovo víťazstvo).
Na šiestu pôstnu nedeľu Cirkev slávi pamiatku slávnostného vstupu do Jeruzalema. Procesia je výzvou nasledovať Krista Kráľa a ísť v ústrety veľkonočnému tajomstvu. Ako evanjelium sa číta opis Pánovho umučenia.

• Veľkonočné trojdnie
Umučenie, smrť a Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je vnútornou silou viery kresťanov, prameňom spásy a základom pre všetky liturgické slávnosti.
Tento najdôležitejší sviatok sa už aspoň od 4. storočia slávi 3 dni. Podľa nového liturgického kalendára sa Veľkonočné trojdnie začína omšou Večere Pána na zelený štvrtok a svoje vyvrcholenie dosahuje Veľkonočnou vigíliou, končí vešperami Veľkonočnej nedele.
Nicejský koncil (325) rozhodol, že Veľká noc sa bude každoročne sláviť v nedeľu po prvom jarnom mesačnom splne (medzi 22.3. a 25.4.).

• Zelený štvrtok
V tento deň sa kajúcnici zmierovali s Cirkvou a Bohom, aby spoločne s ostatnými mohli mať účasť na eucharistii. Bol to deň vzrušeného ľútostivého, ale i radostného plaču, keď sa hriešnici po dlhšom pokání mohli zúčastniť na sviatostiach Cirkvi. Ľudové pomenovanie Zelený štvrtok bolo prevzaté z germánskeho názvoslovia Gründonnerstag (greinen, nariekať).

Po liturgickej obnove II.VK sa v predpoludňajšom čase v katedrálnych chrámoch slávi missa chrismatis, ktorú koncelebrujú kňazi biskupstva spolu so svojím biskupom. On pred záverom eucharistickej modlitby svätí olej chorých a po svätom prijímaní svätí olej katechumenov a konsekruje krizmu. Táto omša sa pokladá za jeden z hlavných prejavov plnosti kňazstva biskupa a za znamenie úzkej jednoty kňazov s biskupom. Pri tejto svätej omši si kňazi biskupstva verejne obnovia svoje kňazské sľuby.
Svätá omša Pánovej večere je už súčasťou Veľkonočného trojdnia. Jej texty nás v duchu prenášajú do večeradla, kde Kristus pri poslednej večeri ustanovil eucharistickú obetu tela a krvi aj sviatosť kňazstva. Tam tiež vyzval apoštolov, aby prejavovali bratskú lásku voči všetkým, tým, že im umyl nohy.
Počas spevu „Sláva Bohu na výsostiach“ zvonia všetky zvony a hrá orgán, potom zmĺknu až do večera Veľkej soboty.
Odnášanie plachiet, svietnikov a krížov má dnes symbolický význam, lebo pripomína Ježišove utrpenie a vyzliekanie zo šiat.
Prenášanie Sviatosti je veľmi starý zvyk, na Zelený štvrtok symbolizuje Ježišove uväznenie.

• Veľký piatok
Dnes sa veľkopiatočná liturgia koná popoludní. Začína sa modlitbou kňaza a prisluhujúcich, ktorí buď kľačia alebo ležia pred oltárom v rúchu červenej farby.

Časti liturgie Veľkého piatka:
- bohoslužba slova, ktorá je ukončená slávnostnou modlitbou veriacich
- slávnostná poklona krížu
- sväté prijímanie
- procesia k Božiemu hrobu

• Biela sobota
Je dňom smútočného ticha. Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení a smrti. Sv. Omša sa neslávi až do Veľkonočnej Vigílie. Biela (prázdna) sobota nemá vlastnú liturgiu. Veľkonočná Vigília už patrí k Nedeli.

• Veľká Noc
Začína Veľkonočnou Vigíliou. Celá liturgia Veľkonočnej liturgie je vlastne nočným.

Časti Veľkonočnej vigílie:
- obrad svetla (požehnanie ohňa, príprava sviece, sprievod, chválospev)
- liturgia Slova
- liturgia Krstu
- liturgia Eucharistie
- obrad Vzkriesenia v Božom hrobe alebo procesia

• Veľkonočné obdobie
Má byť časom radosti a plesania, 50 dní ako jeden deň, ako jedna Veľká Nedeľa. Podľa údajov zo Skutkov apoštolov, na 40. deň od Pánovho zmŕtvychvstania je slávnosť Nanebovstúpenia Pána. Dni po nanebovstúpení pripravujú veriacich na prijatie Ducha Svätého (novéna) a biblické čítania tých dní obsahujú prísľub zoslania Ducha Svätého.