Etika

Etika je zo slova ethos (zvyk, návyk)
• je autonómna filozofická disciplína
• predmetom etiky sú et. javy,
• Sokrates prvý použil slovo etika pri premýšľaní nad definovaní (spravodlivosťi, pravdy, šťastia)
• Aristoteles sa zaslúžil o skoncipovanie etiky ako vedy – nazval ju praktická filozofia, rozdelil ju na praktickú, teoretickú (metafyzika, fyzika)
Slovo etika vo fil. kontexte označuje morálku ľudského indivídua, jeho správanie.Morálka a etika vytvárajú usporiadaný a organický komplex princípov, hodnôt, noriem.

Dejiny – pochádza z gr. slova história: znamená vedomosť, rozprávanie poznanie ľudsk.minulosti alebo aj dejinnej prítomnosti. Akékoľvek dianie t.j širší zmysel, užšií zmysel (dejiny sveta). Zamerané na aspekt objektu. Veda o dejinách. Napr. dejiny sveta, dejiny Eu.
Ľudské dejiny majú charakter dialogický.
Dejinnosť - je kondíciou človeka aby sa on sám našiel ako subjekt. Nositeľom dejinnosti je človek. Dejinnosť preniká celú ľudskú činnosť, človek jediný si je vedomý dejinnosti (skrz pamäť). Spoločné majú časový prieskum udalostí. Každá osoba dotvára dejiny. “Osoba“ z lat. persona. Zmyslom ľudských dejín je objavenie dobra a lásky a kráčanie k Bohu.

Etické systémy:

• usporiadaný kvalitný obsah, má vlast. štruktúru,
• zložky buď statické – stále nemenné, dynamické – menné
• ak sú zložky závislé na čase – ide o dynamický systém – menlivé (ľudská spoločnosť)
• etické systémy – sa menia lebo človek žije v čase, človek je dejinný
• Boh je na dejiny stabilný, statický
• ES majú svoj základ v etických normách. Delíme ich na normy:
- Absolútne – statické, zjavené a nemenné (konaj dobro a vyhýbaj sa zlu), pre každú spoločnosť
- Prirodzené – ktoré nám diktuje naše svedomie ako správne
- Pozitívne – dynamické – podliehajú zmenám normy výchovné a pracovné
Zákony a normy zároveň upozorňujú na:
- Hodnoty absolútne (večné), napr. cti svojho otca a svoju matku! Neukradneš!
- Hodnoty relatívne (časné) s charakterom všeobecným, regulujú vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi

ES - so svojimi teóriami a normami majú za cieľ chrániť hodnotu osoby ako indivídua a tiež aj spoločnosti.

Zákon znamená akýkoľvek druh normy alebo správania, alebo tiež aj istú presnosť na poli morálky a práva. Na základe toho hovoríme o morálnych alebo aj etických zákonoch. Ich hlavným cieľom je ochrana a pozdvihnutie človeka v zmysle jeho ľudskej hodnoty.
Cieľom etiky, jej zákonov, a noriem je formovať ľudí k vyššej senzibilite a k väčšiemu vzájomnému rešpektu, to znamená k novej kvalite, ktorá sa odzrkadlí v zodpovednosti a v spoluzodpovednosti.
Zákony a predpisy musia mať základ v morálke!

Etika Anticko – Orientálnych kultúr

EAOK vychádzali cez kultové výjavy – tvorivosť. Veľký vplyv na zvyky, správanie mali okolnosti späté:
- s činnosťou lovu zvierat – nevyhnutný pre obživu
- kult plodnosti a zachovania rodu ( rodinné prostredie)
- kult mŕtvych predkov
Najstaršia je Sumerská civilizácia – Sumeri – znamenajú prechod predcivilizácie do civilizácie.
• poznali pluh, koleso, klinové písmo, obchodníci, poľnohospodári, spracovania potravín, vojaci
• sú autormi dielo o ekonómii, nemali et. zákony, nábož. polyteistické – bohov vnímali ako niečo mimo

Kolískou civilizácie stred. východu je Mezopotámia krajina medzi Eufradom a Tigrisom. Sformovali sa tam etické zákony.
- spoločný jazyk, kultúra a náboženstvo
- každé mesto, štát mali vlastných bohov
- vznikol panteón – hierarchia božstiev.
- Mestám, štátom vládol kráľ – zároveň bol aj kňazom ENSI – bol aj sudcom, a najvyšším vojenským veliteľom
- Kont. produkciu a ekonómiu
- Súdil
- Zadeľoval a organizoval prácu.
V Mezopotámii – fungoval teografický socializmus

Sumerská nezávislosť končí inváziou Semitského nár. Akadov – založili Babylon – hl. mesto Perzskej ríše.
• hlavným božstvom bol MARDUK – boh slnka a jari, bol uctievaný ako univerzálny pán
• kozmogonický epos – Enuma a Elish – popisuje božstvo Marduk
• okrem boha Marduka existovali dve triády:
- kozmická triáda božstiev – zem, vzduch, oheň,
- vesmírna hviezdna triáda – sin (mesiac), ishar, samash – hviezdy

• uctievanie týchto triád dávalo podnet k rozvoju astronómii a astrológii
• Samash – šamaš dozoroval nad vznikom práva a zákonov
• sumerský bohovia nekontrolovali ľudí, neovplyvňovali ich osud
• Babylonské náboženstvo poznalo čo je hriech, boli tu proroci, ktorí tlmočili vôľu bohov – ich príkazy zákazy majú do činenia s bohom Samash

Chamurapiho kódex – najstaršia zbierka zákonov etický kódex 1792 – 1750 p. n. l.
- mal naponáhať pri social. usporiadaní spol
- cieľom kódexu bola realizácia spravodlivosti
- odstránenie zla
- sám Boh Marduk - Odovzdal Chamurapiho kódex – zákon (Emuma a Elish )

Slovania
- Valesova kniha – biblia str. slovanov, preložená z ruštiny, slovania uznávali mnohobožstvo
- Boh je príčinou aj prvopočiatkom aj koncom všetkého. Pre čl. je nedosiahnuteľný. Láska je dychom Boha.
Slovania - Pravda

Etické normy v starovekom Grécku, Egypte a Ríme

Po rozpade Mezopotáns. kráľovstva zrodila sa Grécka kultúra. (7.8.st.p.n.l.) Na čela mesta Polis stál kráľ Vanax. Etický systém hierarchický (kráľ a šlachta rozhodovali) Stavali paláce, zaujímal ich pozemský život.
Grécka fil. sa rodí z mýtov. Mýtus - viera v nadprirodz. sily, niečo nadľudské ale prerosprávané. Posvätné rozprávanie spája každodenný život so životom bohov.
Svedectvo Ethosu - Homérove eposy

Gr. predsokratovci vnímali na základe dualistickej koncepcie, duša vyššia, treba ju očisťovať, ideálom gr. etiky viesť život v súlade s univerzálnym poriadkom, kt. základom je Kozmos.
Tabu - zákazy vzťahovali sa na osoby, miesta
Drakonova reforma – zvykové právo
Empedokles - bránil gr. demokraciu, rovnaké práva pre všetkých, 2 sily vplyv na čl.: Láska / Nenávisť
Pytagoras - všetko podriadené Kozmu, zachovať mieru

Sofisti a Sokrates

Gréci nemali zjavenú pravdu, izraelskému národu Boh zjavil pravdu.
Grécke et. normy sú zvýraznením ich ľudských predstáv o šťastí, radosti, hojnosti.
Bohovia neboli u Grékov v centre pozornosti. Gr. zrodili ideál dobrého človeka.
Etic. požiadavky nemajú základ v príkazoch bohov, v zákone, ale vo fantázii, vo filozofi a v rozume.

Protagoras - mierov všetkého je človek, Etické a právne normy vznikli dohodou. Najvyššiu cnosť videli v praktickej funkčnosti. Najväčší záujem o problematiku dobra a zla.

Sokrates - Hlavnou témou etiky Arethé (cnosť), Jedinou cnosťou je poznanie, ostatné cnosti sa zjednocujú a tvoria dobro. Dobro je šťastím, Zlo je nešťastním. Jeho etika praktický cieľ - morálnu misiu „Poznaj sám seba“ Morálna dokonalosť: Harmónia s rozumom. Používal dialogickú metódu.

Platón - „Pravdu treba stále hľadať, kompletizovať, čl. je daná inteligencia aby žil spravodlivo a čestne.“
Etický ideál v askéze, ako oslobodenie od sveta zmyslov. Etika spojená s Dobrom a Krásou. Najvyš. cnosťou je múdrosť. Rozlíšil 4 druhy cnosti (kardinálne):
Sofia - múdrosť, Andrea - sila, Sofrosine - zdržanlivosť, Dikaiosine - spravodlivosť.
Dokonalý štát je taký kde vládne spravodlivosť a duchovná aristokracia. Uznával Demokraciu.

Aristoteles - diela Magma Moralia, Etika Nikomachova, Politika.
Etika stredu – rovnováha dobra a krásy. Prostriedkom k rovnováhe sú cnosti.
Cnosti:
1. Dianoetické (múdrosť, veda, umenie)
2. Etické (rozvážnosť, zdržanlivosť, sila, spravodlivosť). Priateľstvo v knihe Eika Nikomach.
Boh neovplyvňuje osud ľudí, lebo existuje mimo ich sveta. Aristl. etika je zameraná na blaženosť.

Etické koncepcie Grékov sú výsledkom ich kozmocentrických a antropocentrických chápaní, je to hľadanie pravdy o človeku a svete, túžba po dokonalom šťastí.

Egyptské etické systémy

U Egypťanov na rozdiel od Peržanov vznikal štát ako celok
- na čele stál Monarcha – faraón (boli veľmi vzdelaní)
- viac teológov ako filozofov
- ich božstvo pripomínalo zverinec (sokol, býk, hus, krokodíl) mali veľa bohov, poloľudí a polozvierat
- uctievali si božstvo ako TABU za Ramers 2, Tudmors 3
- budovali pyramídy, hroby faraóna, verili v posmrtný život
- museli členiť monoteistické proti polyteistické
- etika Egypťanov súvisí najmä s objavením vnútorného hlasu
- bohyňa Maat – vnútorná základná norma
- norma usvedčuje buď z klamstva alebo z pravdy
- zachované maľby – ako Maat váži dušu nebožtíka usvedčuje ho z klamstva alebo pravdy nebožtíka
- zachovaná kniha – Egyptská kniha mŕtvych
- každý ako jednotlivec je zodpovedný za seba
- Egypťania verili, že ak niekto žije podľa etických noriem bude žiť aj po smrti

Na vrchole Panteonu - stojí Amon Ra boh slnka od neho závisela úroda a prosperita Egypťanov
Aton - Boh svetla, tepla, života - uctievali solárny kult

Etické teórie rímskeho sveta:

Rímsky svet ovplyvnila grécka helenistická filozofia. Rimania mali apatiu krízu k rozumu, skôr hľadali spôsob pokojného života. Hľadá sa živ. ideál a hlavne šťastie. Svet špekulatívny.
Epikuros – pôžitkárský život, podľa neho aj priateľstvo môže prispieť k šťastiu.
Stoická fil. - ideál šťastný život, Seneca – šťastný život je podľa rozumu. Dôraz na dobrý život
Mnohí stoici ukončili život samovraždou, svečí to o nedostatočnom etickom systéme, kt. nevedel podať nádej človekovi.
Pohanský život Grékov a Rimanov nedokázal zodpovedať otázku, Aký je zmysel ľuds. života? Toto dokáže iba Kristus, kt. evanjeliová etika dá zmysel ľuds. životu, námahe a utrpeniu, prekročí aj smrť.
Rím sa stane otcom práva, najlepšie zorganizovaným občianskym poriadkom. Interpretujú Grékov prakticky a moralistický.

Úpadkové smery:
1. Epikureizmus - ideál šťastia, vyhnúť sa bolesti, najprv dobro a šťastie
2. Stoicizmus – pokoj ideálom, žiť v harmónii s prírodou, zdôraznujú osud, apatia
3. Skepticizmus- vyslovuje nedôveru voči pozaniu, voči rozumu, cieľ pokoj, apatiu
4. Eklektizmus- nájsť komjpromis, Cicero, fil. skepsou

Etika Izraela

Izraelský ES je zhrnutý v Zákone (Torah). Zákon označuje prvých päť kníh Starého zákona. Patria sem Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronomium. Založený na princípe spravodlivosti.

Od Adama po Mojžiša je to stupeň tzv. prirodzeného zákona. Prvých 10 kapitol knihy Genezis označuje prehistóriu Izraela, kde sa zobrazuje život poukazujúc na to, že človek sa od samého začiatku musí riadiť príkazmi, lebo v nich je obsiahnutá vôľa Božia. Keď pokolenie pred potopou odmietlo riadiť sa Božími príkazmi, Boh uzavrel zmluvu s Noemom. A táto poslušnosť zachránila jeho potomkov. Archa sa stala symbolom spásy. Podľa postoja k týmto et. pravidlám poslušnosti sa ľudia delia na spravodlivých a zlých.

Od 11 kapitoly začína pravá história Izraela, pedagogika kráčania vo viere, na ktorú nadväzuje epocha patriarchov a postupná príprava Izraela na prijatie Zákona a uzavretie zmluvy medzi Bohom a Izraelom.
Vrcholom etických požiadaviek v Starom zákone je Zákon daný Mojžišovi na vrchu Sinaj. Mojžiš dal Dekalóg = Desatoro Božích prikázaní vytesať do dvoch kamenných tabúľ a mali slúžiť všetkým. Pripojil k nem aj mnohé nariadenia, ktorých celok tvorí Knihu Zmluvy v knihe Exodus. Boh sa tu javí ako osloboditeľ, ako ten, ktorý vedie svoj ľud a uzatvára s ním zmluvu na základe istých podmienok. Izrael mal poslúchať! Zákon ukazuje ako sa má žiť podľa Boha.

Izrael sa porovnáva v svojom etickom správaní s požiadavkami Desatora: prvé štyri príkazy sú zamerané vertikálne, regulujú vzťah a povinnosti Izraelitov k jedinému Bohu, ktorý je Otcom svojho ľudu:
1. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!
2. Neurob si nijakú modlu!
3. Nevezmeš meno Božie nadarmo!
4. Budeš svätiť sobotu!

Zvyšných šesť sa vzťahuje na spolužitie v rovine horizontálnej:
5. Cti otca svojho a matku svoju!
6. Nezabiješ!
7. Nezcudzoložíš!
8. Nepokradneš!
9. Nepreriekneš krivého svedectva!
10. Nebudeš túžiť po majetku iného!

Tieto etické požiadavky sú Izraelu neustále pripomínané skrz:
• kňazov – vyučovali ľudí a informovali ich o Božích rozhodnutiach
• prorokov – boli mužmi spravodlivými, bohabojnými, inšpirovaní a vedení Duchom Svätým
• správy o et. požiadavkách Izraela nachádzame aj v dejinných spisoch Izraela, napr. Kniha Samuelova

Úcta k Zákonu prináša aj úskalia - problém:
• Izraeliti považovali všetky prepisy. Náboženské, etické, občianske i bohoslužobné za rovnako záväzné a nevedeli ich odstupňovať. Zákon sa stal prostriedkom k puntičkárskemu prenasledovaniu ľudí zo strany znalcov Zákona
• Izraeliti pripisovali väčšiu úlohu ľudskej spravodlivosti ako milosti a spravodlivosti Božej. Viac kládli dôraz na poslušnosť voči Zákonu ako na lásku voči Bohu.

Zákon usmerňoval nielen vzťah Izraela voči Bohu, ale aj vzťah i iným ľuďom vrátene cudzincov. V Starom zákone existoval aj tzv. Zákon odvety v duchu oko za oko, zub za zub. Týmto zákonom sa však nepredpisovala odvetná pomsta, ale sa určovala norma pre sudcov, ktorí mali v daných prípadoch rozhodovať o vážnosti prečinu. Cieľom zákona odvety bolo teda prekaziť vystupňovanie individuálnej pomsty.

Magnou chartou novozákonného človeka sú blahoslavenstvá, ktoré Ježiš vyhlásil na vrchu, tradične nazývanej vrchom blahoslavenstiev.
Základnou požiadavkou kresťanskej etiky je žiť podľa blahoslavenstiev. Stredom učenia Kristus.

Etický systém v po – apoštolskej dobe ponúka kresťanom ideál dokonalého človeka podľa vzoru Krista. Srdce človeka je tu označené za miesto, z ktorého vychádza dobro aj zlo. Dokonalý kresťan sa má ovládať, a byť disciplinovaným, ale musí mať aj lásku k všetkým ľuďom. Osoba sa stáva et. kategóriou.

V roku 313 vydal rímsky cisár Konštantín Edikt Milánsky, čim oficiálne potvrdil slobodu kresťanov. Kresťania prestali byť prenasledovaní a začali stavať prvé kresťanské baziliky. Epocha veľkých cirkevných Otcov. Ide o obdobie medzi koncilom v Nice (325) až po smrť sv. Izidora zo Sevily v roku 636 na Západe a na Východe po smrť sv. Jána Damascénskeho v roku 749.

Cir. otcov delíme:
- východných sv. Bazil, sv. Gregor z Nyssy, sv. Gregor Naziánsky, sv. Ján Chryzostom.
- západným sv. Ambróz, sv. Augustín, sv. Gregor Veľký.

V centre etiky cirkevných Otcov stoji Kristus. Ich teológiou je predovšetkým teológiou trojičnou. Ideálom je človek – osoba zbožštená, t.j. hypostasis, v ktorej prevláda duchovný princíp. Človek má kráčať k plnosti, t.j. človek má vyjsť sám zo seba, a otvoriť sa smerom k Bohu a smerom k iným. Osoba sa tu javí ako subjekt duchovný. Kresťanské správanie je novou etikou, ktorá má napomôcť človeku postupne sa premieňať v bohočloveka. Človek je predovšetkým synom a dcérou, a veľkosť obidvoch je v jednote a v láske podľa vzoru Najsvätejšej Trojice.

Človek sa stane osobou agapickou tak, že podľa cirkevných Otcov sa sebe zrealizuje tzv. kenosis, ktorá spočíva v plnení vôle Božej a nie vlastnej. Základným bohatstvom každej osoby je jej sloboda. Vďaka nej môže človek uvažovať, rozhodnúť sa. Bez slobody by človek nebol osobou. Človek, stvorený na obraz Boží, má sa stať podobou Božou. Etický systém tejto epochy je systémom prakticko – asketickým. Askéza je prostriedkom na udržanie tela a zmyslov pod dohľadom rozumu a ducha. Je to životný štýl kráčania v tichu, modlitbe, v chudobe.