Etika je zo slova ethos (zvyk, návyk)
• je autonómna filozofická disciplína
• predmetom etiky sú et. javy,
• Sokrates prvý použil slovo etika pri premýšľaní nad definovaní (spravodlivosťi, pravdy, šťastia)
• Aristoteles sa zaslúžil o skoncipovanie etiky ako vedy – nazval ju praktická filozofia, rozdelil ju na praktickú, teoretickú (metafyzika, fyzika)
Slovo etika vo fil. kontexte označuje morálku ľudského indivídua, jeho správanie.Morálka a etika vytvárajú usporiadaný a organický komplex princípov, hodnôt, noriem.

Dejiny – pochádza z gr. slova história: znamená vedomosť, rozprávanie poznanie ľudsk.minulosti alebo aj dejinnej prítomnosti. Akékoľvek dianie t.j širší zmysel, užšií zmysel (dejiny sveta). Zamerané na aspekt objektu. Veda o dejinách. Napr. dejiny sveta, dejiny Eu.
Ľudské dejiny majú charakter dialogický.
Dejinnosť - je kondíciou človeka aby sa on sám našiel ako subjekt. Nositeľom dejinnosti je človek. Dejinnosť preniká celú ľudskú činnosť, človek jediný si je vedomý dejinnosti (skrz pamäť). Spoločné majú časový prieskum udalostí. Každá osoba dotvára dejiny. “Osoba“ z lat. persona. Zmyslom ľudských dejín je objavenie dobra a lásky a kráčanie k Bohu.

Etické systémy:

• usporiadaný kvalitný obsah, má vlast. štruktúru,
• zložky buď statické – stále nemenné, dynamické – menné
• ak sú zložky závislé na čase – ide o dynamický systém – menlivé (ľudská spoločnosť)
• etické systémy – sa menia lebo človek žije v čase, človek je dejinný
• Boh je na dejiny stabilný, statický
• ES majú svoj základ v etických normách. Delíme ich na normy:
- Absolútne – statické, zjavené a nemenné (konaj dobro a vyhýbaj sa zlu), pre každú spoločnosť
- Prirodzené – ktoré nám diktuje naše svedomie ako správne
- Pozitívne – dynamické – podliehajú zmenám normy výchovné a pracovné
Zákony a normy zároveň upozorňujú na:
- Hodnoty absolútne (večné), napr. cti svojho otca a svoju matku! Neukradneš!
- Hodnoty relatívne (časné) s charakterom všeobecným, regulujú vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi

ES - so svojimi teóriami a normami majú za cieľ chrániť hodnotu osoby ako indivídua a tiež aj spoločnosti.

Zákon znamená akýkoľvek druh normy alebo správania, alebo tiež aj istú presnosť na poli morálky a práva. Na základe toho hovoríme o morálnych alebo aj etických zákonoch. Ich hlavným cieľom je ochrana a pozdvihnutie človeka v zmysle jeho ľudskej hodnoty.
Cieľom etiky, jej zákonov, a noriem je formovať ľudí k vyššej senzibilite a k väčšiemu vzájomnému rešpektu, to znamená k novej kvalite, ktorá sa odzrkadlí v zodpovednosti a v spoluzodpovednosti.
Zákony a predpisy musia mať základ v morálke!