Tomáš – je empirik = zmyslová skúsenosť, je zástancom umierneného realizmu. Podľa Tomáša sa nad sférou ľudského poznania otvára nadrozumová pravda (nemožno pochopiť rozumom ) – Boh. Nemá význam pochopiť Boha rozumom (dokázať). Len viera o pravde o Bohu. Pravda a viera si neodporujú, ale viera rozumovú pravdu presahuje. Podľa Tomáša, každý človek môže dospieť k poznaniu Boha, väčšia časť to nerobí (nedostatok času, lenivosť, rozumové schopnosti). Človek je osoba duchovná a telesná (matéria a forma). Duša je nesmrteľná.

Tomáš bol systematik, intelektuál, s kontemplatívnou dušou (nahliadanie, rozjímanie), optimista. Používal dialogickú metódu (pýta sa argumentuje, odvoláva sa na filozofiu) a hermeneutickú metódu (objasňovanie).
Vnímanie – zmysly a duchovná aktivita. Rozlišuje medzi intelektom a rozumom. Intelekt dáva svetlo rozumu. Cnosť je dobrý návyk, cnosť je múdrosť. Dobrom intelektu je pravda. Rozvážnosť je v úzkom kontakte so svedomím. Rozum uprednostňuje väčšie dobro. Rozum + srdce = voľba.

Voľba človeka je slobodná a nedokonalá. Voľba Boha je slobodná a dokonalá. Správna voľba nemôže byť bez rozumu, reflexie a vôle.
Tomáš hovorí o existencii Boha:
- Deus (Boh)
- existencia esencia (bytie) (podstata)

Tomáš:
Boh = existencia (bytie), k tomu dospejeme z vlastnej skúsenosti. Boh existuje. Esenciu – (podstatu) – aký Boh je - nespadá do podstaty fil. ale viery. čl. to nemôže pochopiť. Existencia Boha sa dá dokázať na základe zmyslovej skúsenosti (aposteriori) – presne podľa fyz. dôkazu pohybu.

Tomáš hovorí:
1. Boh je prvou príčinou
2. Boh je príčinou pohybu (prvý hýbateľ – Aristoteles)
3. Dôkaz z nutnosti (počiatok Boh – koniec)
4. Dôkaz z hierarchie – súcno je kvalitatívne odstupňované – organická hmota – duša. Boh je na vrchole hierarchie (najdokonalejší).
5. Dôkaz teleologický – usporiadanie prírody

Boha nazýva existujúcim aktom (actus essendi), Boh je čistá forma (Aristoteles).
Človek nemôže poznať Boha priamo, poznáva ho sprostredkovane, cez stopy vo svete, poznanie zložené (mozajka), poznáva ho analogicky (cez príklady, podobenstvá).
Ľudská duša je substancia – bez hylé – bez látky, po smrti znovu vzkriesená.
V etike je predpokladom slobodná vôľa. Ku klasickým cnostiam (4 kardinálne cnosti) pridáva 3 teologické cnosti : kresťanská viera, nádej, láska. Najdôležitejšia je láska – hovorí kresťanstvo.

Sv. Bonaventúra – (Františkánske rehoľné hnutie – jednoduché myslením aj majetkom) – Talianský teológ, filozof, mystik. Gener. predstaviteľ Fran. rádu,
/1217-1274/ Narodil sa v strednom Taliansku v Bagnoregio. Bol zázračne uzdravený sv. Františkom. Vstúpil do františkánskeho rádu, študoval filozofiu v Paríži a dosiahol titul majstra. Bol generál. predstaveným františkánskeho rádu, pápež Gregor X. ho vymenoval za kardinála. Na koncile v Lyone r. 1274, počas zasadnutia zomrel. Patrí k najväčším stredovekým mystikom.
Diela:
Legenda minor, I, VIII, c.8 - píše o svojom zázračnom uzdravení
Comentarii Sententiarum in P. Lombardi – teologicko - filozofické komentáre
Traktár o Svätom kríži – Ecce lignum vitae

V jeho filozofii je najoriginálnejšia gnozeológia, v kt. sa odzrkadľuje vplyv sv. Augustína, najmä pokiaľ ide o teóriu poznania. Bonaventúra rozlišuje v poznaní medzi ratio inferior, kt. má za predmet zmysly, a ratio superior, ktorý je poznaním duše v sebe samej.
Boha podľa neho možno poznať cez 3 funkcie: cez uvažovanie, cez skúsenosť a cez intelekt, ktorý je intuíciou večného bytia.
B. metafyzika je metafyzikou konkrétnosti a štúdiom nekonečného Bytia a štúdiom vzťahov medzi konečnými bytiami k nemu. Povaha nekonečného Bytia je čistý akt, nemenné, večné, nekonečné, je to Jediný, Prvý a Všemohúci.