Dary a ovocie Ducha Svätého

Dary a ovocie Ducha Svätého

Cieľ: Predstaviť dary a ovocie Ducha Svätého, pripomenúť sviatosť birmovania, vyvolať diskusiu o charizmách a svetskom ponímaní charizmy;

Mravný život kresťana posilňujú dary Ducha Svätého. Sú to stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého.
Je sedem darov Ducha Svätého:

- dar múdrosti
- dar rozumu
- dar rady
- dar sily
- dar poznania
- dar nábožnosti
- dar bázne voči Bohu.

Počet sedem pochádza zo Septuaginty (*Iz* 11,1-2) a z Tradície. Kresťan ich v plnosti prijíma vo sviatosti birmovania. Birmovka znamená vedomé rozhodnutie sa pre záväzky plynúce z krstu, ktoré kedysi za nás ako deti urobili rodičia.

Apoštol Pavol uvádza aj *ovocie Ducha Svätého*. Sú to dokonalosti, ktorými sa predznamenáva to, čo bude vo večnosti: „láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, zhovievavosť, dobrota, láskavosť, vľúdnosť, vernosť, skromnosť, zdržanlivosť, čistota" (*Gal* 5,22-23).

Podnety na dialóg: Prežívate väčšie vedomie zodpovednosti po birmovke a zároveň aj pomoc zo strany Ducha Svätého? Dary Ducha Svätého sa v gréčtine
nazývajú charizmy. Čo sa dnes myslí pod charizmou, charizmatickým hercom, spevákom, politikom? Pavol v *1 Kor* sa dosť obšírne venuje charizmám Ducha Svätého. Prečo ich výpočet končí hymnom na lásku, ktorú nazýva najväčším darom?

Bibliografia:

Katechizmus Katolíckej cirkvi. SSV, Trnava 1998, 1830-1832.
Skoblík, J., *Přehled křesťanské etiky*. Karolinum, Praha 1997, s. 116.
Tondra, F. , *Morálna teológia I*. Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, Spišská Kapitula – Spiššké Podhradie 1994, s. 193.
Michalov, J., *Sedem darov Ducha Svätého*. Lúč, Bratislava 2002.
Povolanie k svätosti

Cieľ: predstaviť Máriu a svätých ako vzory čnostného života a podnietiť ich nasledovanie.

Panna Mária, sv. Jozef, svätí sú vzorom čností. V Márii žiaria čnosti najväčším jasom, lebo v nej hriech nikdy nebránil rozvoju čností. Bola plná milosti (Lk 1,28) a zatienená Duchom Svätým (*Lk* 1,35), v nej rástol Kristus a ona jej srdce nikdy neprestalo uchovávať Božie slovo (*Lk* 2,19; 2,51). Vďaka tejto jej otvorenosti sa v nej Slovo mohlo stať Telom – Boh sa stal viditeľným. S apoštolmi na Turíce očakávala zoslanie Ducha a bola ním naplnená (*Sk* 1,14; 2,4). Aj ona teda neustále rástla v poznaní, milosti a čnostiach.

Jozef je označený ako človek spravodlivý, ktorý svoju úctu a lásku k Márii prejavil tým, že hľadal čo najohľaduplnejší spôsob, ako neporušiť Boží zákon a zároveň nevystaviť človeka nespravodlivému trestu. Pre túto čnosť mu Boh zveril svojho syna pod ochranu a do výchovy – u neho sa Ježiš ako človek učil práci, spravodlivosti, úcte k žene a od oboch, Jozefa a Márie, vzťahu k Bohu v rodinnom spoločenstve zachovávaním Mojžišovho zákona. (*Mt* 1,18 – 2,23; *Lk* 2,1 – 2,52).

Príklady ďalších svätých:

sv. František z Assisi – čnosť miernosti
sv. Ignác z Loyoly – čnosť mravnej sily (pôvodne rytier – potom Boží vojak)
sv. Ján Bosco – čnosť múdrosti (výchova, pedagogika)
sv. Terézia z Lisieux – čnosť lásky
sv. Terézia z Kalkaty (Matka Tereza) – skutky telesného a duchovného milosrdenstva, Boží sluha Ján Pavol II. – čnosť nádeje („Nebojte sa!"), dary Ducha Svätého.

Bibliografia:

Sväté písmo Nového zákona.
Ondruš, R., *Blízki Bohu i ľuďom*. Tatran pre SSV, Bratislava 1991