Čnosť podľa Sv. písma

Cieľ: Práca so Sv. písmom, priblíženie judaistického a kresťanského pohľadu na čnosť, konfrontácia s antickým chápaním čnosti, konfrontácia so súčasným chápaním čnosti.

Starý zákon nepozná pojem, ktorým by sa označovala čnosť. Pozná však príbehy čnostných ľudí (Abrahám, Jozef, Mojžiš, Rút, Tobiáš, Judita...). Očakávanie Mesiáša sa spája s nastolením spravodlivosti. V múdroslovných knihách však (pod vplyvom helénskej kultúry a na základe dialógu s ňou) možno natrafiť na grécke ideály čnosti: „Ak niekto miluje spravodlivosť, nech vie, že dielom múdrosti je čnosť; tá učí miernosti a rozvahe, spravodlivosti a sile..." (*Múd* 8,7).

Nový zákon: ani evanjeliá nepoužívajú pojem čnosť, spomínajú však čnostných ľudí: rodičia Jána Krstiteľa Zachariáš a Alžbeta sú označení ako spravodliví pred Bohom a bezúhonní (*Lk* 1,6), podobne Máriin manžel Jozef je „človek spravodlivý" (*Mt* 1,19).

Ježišova reč na vrchu však implicitne hovorí o čnostnom človeku, najmä jeho zmienka o dobrom strome, ktorý prináša dobré ovocie, a zlom strome, ktorý prináša zlé ovocie (*Mt* 7, 17-18). Je to obrazné vyjadrenie charakterovej stálosti. Podobne nasledujúca stať „Nie každým, kto mi hovorí Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale kto plní vôľu môjho Otca" je jasným vyjadrením toho, čo dnes označujeme ako osobná integrita. Ide teda o bytostné zameranie človeka na Boha, na dobro.

Apoštol Pavol, hoci dobre poznal grécku kultúru, používa slovo čnosť (*areté*) len raz: *Flp* 4,8. Druhýkrát je pojem čnosť použitý v *2 Pt* 1,5. Pavol však viackrát uvádza tzv. katalógy čností (*Gal* 5,22; *Ef* 5,9; *Kol* 3,12; *1 Tim* 6,11; tiež už spomenutý *2 Pt* 1,5-7), ktorým zodpovedajú zoznamy nerestí (*Rim* 1,21-31; *1 Kor* 5,10; *1 Kor* 6,6; *Ef* 5,3-5; *Kol* 3,5-8; *1 Tim* 1,9-10). Rozdiel medzi antickými čnosťami a kresťanským chápaním čností je v tom, že Sv. písmo výslovne tvrdí, že majú pôvod v činnosti Ducha Svätého, že sú „ovocím Ducha" (*Gal* 5,22).

Kristus však vyslovene upozorňuje na správnu motiváciu – ak niekto robí svoje dobré skutky len preto, aby ho ľudia videli a chválili, stáva sa pokrytcom (*Mt* 6,1-18). Takto by snahu o pestovanie čností viedla k samoľúbosti, pýche a povýšenectvu.

Podnety na dialóg: Čo myslí Ježiš pod dobrým stromom, ktorý nemôže prinášať zlé ovocie? Len nemožnosť zhrešiť? A čo pod zlým stromom, ktorý nemôže prinášať dobré ovocie? Že človek, ktorý je v hriechu, nie je schopný vykonať nič dobré? Dá sa nájsť nejaká podobnosť medzi gréckym a biblickým chápaním čností? Porovnajte niektorý katalóg čností a zoznam nerestí. Žijeme v Európe, ktoré vyrástla na gréckych ideáloch, rímskom práve a židovsko-kresťanskej tradícii - sú aj v dnešnej mentalite všetky považované za čnosti a neresti?

Bibliografia:

Katechizmus Katolíckej cirkvi. SSV, Trnava 1998, 1803-1805.
Günthör, A., *Morálna teológia 1/b*. SÚSCM, Rím 1988, s. 171-174.
Skoblík, J., *Přehled křesťanské etiky*. Karolinum, Praha 1997, s. 114-115.
Tondra, F. , *Morálna teológia I*. Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, Spišská Kapitula – Spiššké Podhradie 1994, s. 181-192.