Rozdelenie čností

Cieľ: Základné delenie čností na ľudské a božské, bližšie každú jednu priblížiť, vzbudiť obdiv k nim a podnietiť záujem o ich praktizovanie

Čností je nesmierne veľa. Základné rozdelenie je podľa toho, či ich človek získava svojím úsilím (ľudské), alebo ich Boh vlieva do duše (božské).

1. Ľudské – kardinálne čnosti
Už grécka etika prišla na to, že okolo štyroch čností sa zoskupujú aj ostatné, preto ich nazvali základnými čnosťami. Sú to rozvážnosť (*prudentia*), spravodlivosť (*iustitia*), mravná sila (*fortitudo*) a miernosť (*temperantia*). Kresťanská tradícia, ovplyvnená latinčinou, ich nazvala kardinálnymi čnosťami (z lat. *cardo* – veraje; lebo okolo nich sa „točia", alebo na nich „visia" aj ostatné čnosti). Našli svoje uznanie aj v Starom zákone: „A keď niekto miluje spravodlivosť, ona spôsobuje čnosti, lebo učí miernosti a opatrnosti, spravodlivosti a mravnej sile" (*Múd* 8,7).

A. Rozvážnosť

Rozvážnosť (alebo niektoré označenia hovoria o *múdrosti*) je schopnosť konať rozumne, schopnosť rozoznať, čo je dobré, a zvoliť aj správne prostriedky. Nedá sa celkom stotožniť s inteligenciou, lebo rozvážnosť sa zameriava na etické konanie. Bezprostredne riadi úsudok svedomia. Zabraňuje zneužitie rozumu na zlé. Vďaka tejto čnosti sa aplikujú morálne zásady bez omylu a pochybností. Múdrosť je teda cieľom každého formovania svedomia, aby subjektívne rozhodovanie bolo v zhode s objektívnymi mravnými normami. Rozvážnosť uschopňuje človeka urobiť si úsudok aj o následkoch svojho konania.

Podnety na dialóg: Čo je to inteligencia? Ako sa meria? Je to to isté, ako informovanosť alebo encyklopedické poznanie? Ako by ste vystihli základný rozdiel medzi múdrosťou (rozvážnosťou) a inteligenciou? Je možné byť v dnešnom svete médií neinformovaný a pritom múdry? Čo sa myslí pod výrazom „zdravý sedliacky rozum"? Poukázať na paradox, že aj jednoduchý človek bez veľkého vzdelania dokáže byť rozvážny a charakterovo krásny, a geniálne inteligentný človek schopný až diabolskej zloby. Ako na vás pôsobí nerozhodný človek? A ako prefíkaný? Dá sa hodnotiť nepoctivý správca z evanjelia (*Lk* 16) ako rozvážny, múdry? Prečo ho potom dáva Kristus za vzor? Ako hodnotíte rozhodnutia na základe pocitov – „tak som to cítil/a..."? Treba vždy zvažovať aj následky, alebo treba ísť niekedy jednoducho „za hlasom srdca"?

B. Spravodlivosť

Spravodlivosť je čnosť, ktorá dáva každému to, čo mu patrí. Je to trvalá vôľa dať každému jeho právo. Robí človeka schopným, aby rešpektoval práva druhého, a vnášal do ľudských vzťahov súlad. Spravodlivý človek sa vyznačuje priamosťou svojho myslenia a správnosťou svojho správania voči blížnemu. Poučné je porovnanie s láskou, kde láska dáva to, čo je moje, spravodlivosť to, čo je druhého, čo je jeho. Spravodlivosť je minimom lásky, predsa však pokoj je ovocím spravodlivosti. Potreba rastu v čnosti spravodlivosti je vyjadrená v úvahe, že spravodlivosť dneška je láska včerajška, láska dneška je spravodlivosťou zajtrajška.

V súčasnosti nadobúda osobitný význam tzv. sociálna spravodlivosť. Sociálne spravodlivé je to, čo si vyžaduje spoločné dobro bez ohľadu na to, či je to už zakotvené v zákone, alebo nie. Spravodlivosť správne usmerňuje solidaritu, aby sa pomoc dostala naozaj k tým, ktorí sú znevýhodnení alebo bezmocní – nenarodení, telesne alebo duševne postihnutí, starí, chorí, zomierajúci, utečenci, cudzinci... So spravodlivosťou úzko súvisí otázka ľudských práv (prvýkrát sformulované počas Francúzskej revolúcie, osobitne vyjadrené Všeobecnou deklaráciou ľudských práv z r. 1948 – po skúsenosti s obrovskou nespravodlivosťou a zločinoch proti ľudskosti).

Porušenie spravodlivosti si vyžaduje nielen jej obnovenie, ale aj náhradu škody – podľa druhu a možností; inak pri útoku na život alebo zdravie (5. prik.), inak pri krádeži (7. prik.), inak pri poškodení dobrého mena (8. prik.).