Podnety na dialóg: Je spravodlivý „jánošíkovský postoj"? Prečo je potom taký príťažlivý a lákavý? Je spravodlivé brať bohatému len preto, že je bohatý, a dávať chudobnému len preto, že je chudobný? Sú to dostatočné kritériá? Ako by ste sa dnes pozerali na zhabanie prosperujúcej firmy v „národnom záujme"? (Poukázať na to, že znárodnenie po r. 1948 bola štátna veľkokrádež, jej dôsledkom bolo, že obrovský majetok bol „všetkých a nikoho", že „sa nekradlo, ale bralo zo svojho" a reštitúcie po rokoch sú často veľmi problematické.). Čo je to „konflikt záujmov"? Je materiálna nerovnosť nespravodlivá, ak niekto zbohatol poctivou prácou? Dá sa láska
a solidarita prikázať? Nevedie to k opačnému efektu? Prečo tí, čo sa tvrdo dopracovali na úspešné posty, vedia podporovať chudobných a robia to adresne, a tí, čo len poberajú dávky bez námahy, sa stále cítia ukrivdení? Aké ľudské práva poznáte? Sú ľudské práva nemenné alebo sa s dobou menia (napr. právo na potrat, právo na eutanáziu)? Ako rozlíšiť ľudské práva a pseudopráva? (Napr. „právo dieťaťa narodiť sa ako chcené" alebo „právo nenarodiť sa" – sebecké túžby prezentované ako práva).

Bibliografia:

Katechizmus Katolíckej cirkvi. SSV, Trnava 1998, 1805-1809.
Günthör, A., *Morálna teológia 1/b*. SÚSCM, Rím 1988, s. 169-198.
Skoblík, J., *Přehled křesťanské etiky*. Karolinum, Praha 1997, s. 112-114.
Tondra, F. , *Morálna teológia I*. Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, Spišská Kapitula – Spiššké Podhradie 1994, s. 239-248.

C. Mravná sila

Mravná sila (*statočnosť*) je čnosť, ktorá zabezpečuje nepoddajnosť v ťažkostiach a vytrvalosť v úsilí o dobro. Dáva schopnosť premáhať strach, a to aj strach zo smrti, a čeliť skúškam a prenasledovaniam. Najvyššou formou je vydanie svedectva mučeníckou smrťou. Postoj statočnosti uschopňuje človeka stáť si za svojím presvedčením i v situácii krajného nebezpečenstva. Statočnosť učí človeka vyrovnávať sa nielen s vonkajším nebezpečenstvom, ale aj so strachom. Mravná sila neznamená, že človek sa nesmie báť, ale že sa nemá nechať strachom premôcť.
Kresťan je dnes často vystavený požiadavke odvahy ísť aj proti prúdu – nebáť sa byť výnimkou uprostred mravného relativizmu, otvorene sa priznať ku Kristovi a Cirkvi, zastať sa Krista a Cirkvi, vedieť obhájiť život podľa Desatora, zniesť i posmech alebo pohŕdanie, byť pripravený aj na obvinenia z netolerancie a pod.

Ďalšou formou, v ktorej je dnes mravná sila často vyžadovaná, je tzv. občianska odvaha. Jej obsahom je verejne sa zasadiť za ľudské práva, poukázať na porušovanie zákonov, zastať sa marginalizovaných pred mocnými a priniesť pre to aj veľké obete (bl. biskup August Klemens von Gallen za Hitlera, Martin Luther King, arcibiskup Oscar Romero v Kolumbii, disidenti za komunizmu).
Ako čnosti príbuzné so statočnosťou sa uvádzajú vernosť, trpezlivosť, vytrvalosť.

Podnety na dialóg: Je aj strach Božím darom? Ako sa pozeráte na postoj „absolútneho nezávisláka", ktorý si vždy robí po svojom a stojí za svojím? Mal Kristus niekedy strach? Viete sa vžiť do situácie prvých kresťanov, pre ktorých dať sa pokrstiť znamenalo automaticky riskovať svoj život? Čo vám hovorí občianska odvaha? Poukázať napr. na stalinskú éru, v ktorej prvý, kto prestal tlieskať po Stalinovom prejave, bol popravený. Ktorých bojovníkov za ľudské práva poznáte? Zachovali ste sa už niekedy zbabelo? Aké následky to malo?

D. Miernosť

Miernosť je mravná čnosť, ktorá správne usmerňuje žiadostivosť človeka a dáva rovnováhu pri používaní stvorených dobier. Zabezpečuje nadvládu vôle nad pudmi a udržiava túžby v medziach počestnosti. Najmä v konzumnej spoločnosti treba nájsť správnu mieru. Pri sebaovládaní sa spočiatku človeku zdá, že ide proti sebe samému a proti svojim prianiam; v skutočnosti ide o stanovenie hraníc bezuzdnému plneniu prianí. Ináč nás zotročí vlastná sloboda (alhokol, drogy, sexualita). Konkrétne oblasti, ktorých sa miernosť dotýka, sú jedlo a pitie, pohlavný pud, spoločenské uznanie, túžba po poznaní, boj za spravodlivosť, postoj k životnému prostrediu. Miernosť dnes
patrí k umeniu prežitia ľudstva.