referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Félix
Streda, 20. novembra 2019
Cirkev v stredoveku
Dátum pridania: 07.05.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: NikolQa008
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 645
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.7
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 7m 50s
Pomalé čítanie: 11m 45s
 
Budhizmus

Rozšíril sa (najmä v Číne) veľmi skoro. Na začiatku stredoveku dochádza k prudšiemu rozmachu (Čína, centrálna Ázia, Mongolsko, Japonsko, Kórea...). Aj v ňom sa vyvinuli rôzne smery. Istý indický učiteľ zreformoval tibetský budhizmus a v roku 749 založil prvý kláštor. Nasledujúce učenia priniesli čínski mnísi v 12. stor.. Práve z Číny sa budhizmus dostal v 9. stor. na Kóreu.

Mystika, kacírstvo a ozbrojené povstania

Ideologický život stredoveku mal takmer výlučne náboženské formy. V týchto podmienkach každé duchovné hnutie a vôbec akýkoľvek prejav politického vedomia museli mať náboženskú formu. To platí i o revolučných činoch jak v politickej oblasti, tak i v oblasti duchovnej kultúry. Mystika začala postupne presahovať rámec cirkvi. Dejiny kacírskych hnutí stredoveku majú mnoho názvov a sú v tomto zmysle veľmi pestré.

Počiatky rozdelenia cirkvi

Jeden článok nikajsko - carihradského symbolu hlása vieru, v jednu svätú, všeobecnú apoštolskú cirkev.“ No už v tej dobe sa dlhodobá jednota z každej strany narúša. Už v 9. storočí vypukol počiatočný konflikt medzi pápežom a patriarchom. V r. 858 cisár Michal III zvrhol patriarchu Ignáca a dosadil Fótia. Po dlhšej sérii vrážd sa dostal na trón Basileous I. Ten hneď opätovne uviedol patriarchu Ignáca. V r. 869 bol zvolaný konštantínopolský koncil, ktorý znovu potvrdil dosadenie Ignáca. No Rím sa začal správať opäť nespokojne. Na svete sa zjavil nový konflikt. Ignác zomrel a na tróne sa objavil opäť Fótios.

Ortodoxia

Na veľkých konciloch sa vyhlásili základné vieroučné články - dogmy kresťanstva. Kresťanské náboženstvá sa delia na: katolícke a ortodoxné (pravoslávne).Väčšina cirkví, ktoré sa volajú ortodoxné vznikli zo starobylej formy kresťanstva vo východnom Stredomorí.

Avignonské zajatie papežov

Hlavnou príčinou premiestnenia pápežskej rezidencie z Ríma do Avignonu bol spor francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného s pápežom Bonifácom VIII. V roku 1302 pápež vydal bulu Unam sanctam, v ktorej vyhlásil, že oba meče - meč moci duchovnej i moci svetskej - Boh zveril sv. Petrovi, a teda všetci kresťanskí králi majú moc len z pápežovej milosti. Naproti tomu právnici francúzskeho dvora tvrdili, že kráľovská moc pochádza priamo od Boha. Idea štátnej zvrchovanosti tak narazila na ideu cirkevného univerzalizmu.
Spor Bonifáca VIII. s Filipom vyvrcholil v roku 1303: pápeža prepadla a zbila banda zbojníkov na čele s Filipovým kancelárom Nogaretom. Pre Bonifáca to bola neslýchaná urážka, v dôsledku ktorej zakrátko zomrel. Filip IV. si postupne získal v kardinálskom zbore taký vplyv, že, vymohol zvolenie pápeža Klementa V., bývalého arcibiskupa z Bordeaux. Klement V. sa rozhodol premiestniť pápežskú rezidenciu z Ríma do Avignonu. Tým sa začala smutná éra tzv. avignonského zajatia pápežov, čiže takmer 70 - ročného pobytu pápežov v Avignone (1309-1376) Až pápež Klement VI. ho odkúpil pre Svätú stolicu. Keďže však mesto bolo obklopené francúzskym územím, patrilo do mocenskej sféry francúzskeho kráľa.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Cirkev v stredoveku GYM 2.9810 9729 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.