Cirkev v stredoveku

Stredoveké kresťanstvo

Od počiatku stredoveku sa vytvorili dve kresťanské centrá - Rím a Konštantínopol. Ostatné patriarcháty stratili svoj význam a v krátkom čase sa dostali pod vplyv týchto dvoch stredísk. Na čele cirkvi bol pápež a od 8. stor. sa stal i svetským vladárom, no i predtým mu patrilo veľké uznanie. Na ovládanie hospodárstva cirkev vytvorila kolosálny administratívny aparát. Náboženský život tejto doby je zaujímaví s pohľadu na intenzitu bojov, kvôli mnohým dogmatickým názorom. Čoraz častejšie sa objavujú nové názory, myšlienky, výklady o jednotlivých dogmách... Na konci 5. stor. cisár Zeno podnikol radu krokov na dosiahnutie mieru, no pokus sa nepodaril...

Cez a po 8. stor. bolo obrovské množstvo v rukách cirkvi. Počet mníchov žijúcich v impériu sa na počiatku 8. stor. zväčšil z dôvodu početnej emigrácia ľudí z krajín dobytých Arabmi. Postupne sa cirkev stala skoro rovnocennou cisárovi a jeho moci. Naopak, cisárska moc sa snažila zlomiť postavenie a rozrastanie cirkvi všetkými prostriedkami. Preto mnoho majetku, pôdy, ale i predmety prešli do vlastníctva štátu. Uctievanie ikon bolo obnovené bez problémov, lebo hlavný cieľ bol splnený, cirkev bola už podriadená štátu. Počas 8. stor. bolo pápežstvo povznesené i privedené do úpadku. Od konca 9. stor. do polovice 11. storočia sa pápeži striedali, boli bití, vraždení či väzení. Od roku r. 872 do r. 882 bol na pápežskom tróne Ján VIII.
Po ňom nastúpil Formosus, Ktorý zomrel ukrutnou smrťou. Potom bol na tróne Lev V, no len 40 dní. Bol zvrhnutý Christophorom. Jeho zvrhol Sergius III. Jeho vládnutie donieslo novú epochu, ktorá trvala 50 rokov.

Pokresťančenie Frankov

Medzi početnými germánskymi etnikami vynikli Frankovia. Chlodovik sa bližšie zoznámil s kresťanstvom ako prvý, no neprijal ho. Frankovia ľahko prijímali nové náboženstvo, ale často spôsobom povrchným, lebo kresťanstvo spájali s predchádzajúcimi pohanskými zvykmi. Medzi biskupmi a duchovnými nechýbali síce ľudia vzdelaní a svätí, ale úsilie o pozdvihnutie úrovne nábož. života prinieslo ovocie až po rokoch. Veľmi účinným prostriedkom na prehĺbenie nábož. života boli rozhodnutia jednotlivých synod, ktoré sa schádzali pravidelne a mali široký dosah.
Krstom kráľa Frankov sa vrazil klin do ariánskeho bloku Germánov a Chlodovik získal podporu Cirkvi i románskeho obyvateľstva. Postupne sa pod vplyvom Frankov ku katolíckej forme kresťanského náboženstva priklonili aj ďalší Germáni Kolískou kresťanstva v katolíckej forme vo Francúzsku bolo mesto Remis.

Misie medzi Slovanmi

Už obdobie sťahovania národov sa vyznačovalo vážnymi politickými zmenami v celej strednej Európe. V čase od 8. do 11. stor. sa aj východoeurópske národy priklonili ku kresťanstvu. Zo Slovanov prijali vieru najskôr južní Slovania - Chorváti v siedmom storočí. Uhorský kráľ sv. Ladislav zriadil v Záhrebe r. 1093 biskupstvo.

Východné cirkvi

Sú tvorené so starých monofyzitov a nestoriánov. Medzi monofyzitské cirkvi patria napr. starobylá egyptská cirkev, etiópska cirkev založená v 4 stor.; sýrska či arménska cirkev. Arméni boli prví, ktorí prijali kresťanstvo v 3 stor.

Islam

Zrod islamu sa spája s menom Mohamed. Toto náboženstvo vzniklo na začiatku siedmeho storočia v Arábii. Okrem Arabov tam žili aj židovské a kresťanské menšiny, ktoré sa delili na rody. Centrum a najsvätejšie mesto je Mekka a rok 622 je začiatkom moslimského letopočtu. Islam sa začal rýchlejšie šíriť po roku 630. Po roku 680 sa všetko zmenilo. Moslimovia boli v tejto dobe rozptýlení vo všetkých arabských krajinách a v Perzii. Po dlhodobom nepriaznivom stave sa 10. októbra začali krvavé boje o kalifát. Ich výsledkom vznikli islamské smery: Sunniti, Cháridžovci a Šiiti. Napriek tomu majú všetky smery rovnaké zásady. Po upokojení tohto stavu, teda koncom prvého desaťročia ôsmeho storočia Arabi začali s rozsiahlym dobývaním sveta.