referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Boris
Pondelok, 14. októbra 2024
Judaizmus
Dátum pridania: 23.02.2010 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: orfeus18
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 254
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 5m 50s
Pomalé čítanie: 8m 45s
 
1. Definícia
Judaizmus je živé monoteistické a národné náboženstvo.

2. Rozšírenie
V súčasnosti má judaizmus 14,9 mil. vyznávačov. Najviac ich je v USA – 5,8 mil., Izraeli – 4,6 mil., vo Francúzsku – 0,6 mil. a v Rusku 0,5 mil.

3. Vývoj
Dejiny Židov začínajú začiatkom 3. tisícročia p.n.l., keď otec Abrahám priviedol hebrejské kmene z Babylonie do Kannáanu. Avšak počiatky formovania relígie siahajú do 13. storočia p.n.l. Vo vývine judaizmu vyčleňujeme základné dve etapy:
1. Biblický judaizmus – táto etapa sa začína pôsobením zakladateľa relígie proroka Mojžiša, ktorému na hore Sinaj Boh zveril dekalóg. Je to obdobie, keď dominovali otázky zabezpečenia štátnej nezávislosti.
2. Talmudický judaizmus – počas tejto etapy sa židia prispôsobili novej situácii. Do popredia sa dostali otázky individuálneho vzťahu s Bohom. Prispelo k tomu aj potlačené povstanie Židov Rimanmi a ich následné vyhnanie. Odvtedy sa datuje začiatok židovskej diaspóry, židia sa rozptýlili po celom svete. Judaizmus nadobudol odlišné črty v bohoslužobnej i obyčajovej sfére.

4. Doktrína
Doktrínu judaizmu podávajú Starý zákon a Talmud. Veľký význam má prvých 5 Mojžišových kníh Starého zákona Tóra (Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deutoronomium). Tóra je chápaná ako forma transcendentnej múdrosti, je to vyššia realita. Talmud pozostáva z Mišny (súbor poučiek a predpisov, ktoré regulujú správanie) a z Gemary (súbor komentárov, vysvetlení k Mišne). Základom tohto náboženstva je viera v jediného Boha Jahweho, viera v prorokov, ktorých Boh vyslal na Zem. Najvýznamnejším prorokom je Mojžiš. Judaizmus hlása vieru v príchod Mesiáša, v posmrtnú odmenu, priblíženie sa konca sveta a vzkriesenie mŕtvych. Významnou časťou doktríny judaizmu je učenie o vyvolenosti židovského národa, ktoré sa odvíja od uzavretia zmluvy medzi Jahwem a Mojžišom na Sinaji.

5. Kult

V kulte judaizmu hrá veľkú úlohu modlitba, ktorá má ustálenú formu t.z. ranná, obednajšia, večerná. Boh sa nesmie zobrazovať na obrazoch a nesmie sa vyslovovať ani jeho meno. Ďalším významným kultom je obriezka chlapcov týždeň po narodení u dievčat obrat posvätenia mena. Právoplatným členom obce sa stáva chlapec, ktorý dovŕši 13. Rok a podrobí sa obradu bar mikva, dievča sa stáva plnoletým v 12. rokoch. Judaistický kult sa realizuje v synagógach a spočíva najmä v čítaní textov Tóry a iných biblických kníh, modlitbách a spievaní žalmov. Židia nosia na hlavách kipu – malú čiapočku na znak podrobenia sa Bohu. Ku kultovým praktikám patrí aj rituálny kúpeľ. K rituálnej očiste pristupujú ženy po menštruácii, nevesty pred svadbou a konvertiti. Jesť je dovolené iba potraviny, ktoré vyhovujú náboženským predpisom, t.j. sú kóšer. Židia majú zakázané konzumovať mäso neprežúvavcov – konské, ťavie a bravčové, mäso rýb bez šupín a plutiev a hmyz. Mäso iných zvierat musí byť zabité a spracované podľa určeného spôsobu. Nesmú sa pri jedení miešať mliečne výrobky s mäsom, jedia len bezkvasný chlieb a pijú špeciálne pripravované víno.

6. Sviatky

K hlavným židovským sviatkom patria:
Pésach – židovská Veľká noc, je to spomienka na odchod židov z Egypta
Šavuot – Sviatok týždňov, Letnice – pripomienka času, keď Mojžiš dostal od Boha desatoro
Sukot – Sviatok stánkov – na jeseň si židia pripomínajú 40 – ročné putovanie do zasľúbenej zeme
Roš Hašana – začiatok náboženského roka
Chanuka – Sviatok svetiel
Sviatočným dňom je sabat – sobota, začína sa v piatok po západe slnka a končí v sobotu po zotmení. V tento deň sa židia stránia akejkoľvek práci , je to pamiatka nato ako si Boh na siedmy deň po stvorení sveta odpočinul.

7. Pútnické miesta
Pútnická tradícia je veľmi stará. Tóra prikazovala navštíviť Jeruzalem trikrát v roku, avšak dnes je tomu inak. Židia si zachovali pútnickú tradíciu do významných národných synagóg.
V súčasnosti je najvýznamnejším miestom židov Jeruzalem. Všetky synagógy sú obrátené smerom k Jeruzalemu. Osobitý význam má v Jeruzaleme Námestie svätyne, kde stojí mešita , ktorá leží na skale, na ktorej podľa tradície mal Abrahám obetovať svojho syna Izáka. Dnes sa však hlavným bodom pútí stáva “Múr nárekov“ , fragment opevnenia, ktoré chránilo svätyňu. Tu sa židia stretávali a oplakávali svätyňu. 6. augusta tu prichádzajú židia z celého sveta.
Inými pútnickými miestami sú:
Hebron – ide o miesto pôsobenia Abraháma, kde je mauzóleum Makpela patriarchov s hrobmi Abraháma, Sáry, Izáka, Rebeky, Lei a Jakuba
Safed – mesto v hornej Galilei, stal sa strediskom kabalistických štúdií, cieľom pútí sú synagógy, pripomínajúce aktivity kabalistov
Karmel – je svätov horou židov v severnom Izraeli, ide o územie spojené s aktivitami proroka Eliáša, toto miesto je kultovým aj pre kresťanov a mohamedánov
Merom – od 16. storočia sa vytvorila tradícia púte k hrobu rabína Šimona Bar Jochai, ktorému sa pripisuje autorstvo knihy Zohar – základného kabalistického diela

8. Organizácia
Spočiatku bol kult židovského spoločenstva organizovaný okolo Archy zmluvy, v ktorej boli uložené kamenné tabule s dekalógom. Archa bola prenosná a bola uložená v svätyni svätých v miškane. Neskôr bola uložená do Šalamunového chrámu v Jeruzaleme, avšak ten bol zbúraný. V súčasnosti je údajne uložená v kaplnke v Etiópii. Po roku 70 n.l sa judaistické religiózne aktivity konali v synagógach – domy modlitby. Hlavnou časťou synagógy je rozsiahla modlitebná sála pre mužov, ženy sedeli oddelene v časti nazvanej babinec. V strede sály sa nachádza vyvyšená kazateľnica – bima a na východnej stene synagógy bola svätá skriňa, v ktorej boli uložené zvitky Tóry. V diaspóre židia zakladali svoje obce, ktoré riadili rabíni – dobrí znalci učenia. Rabíni nahradili niekdajších kňazov a realizovali sakrálne aktivity. Každá obec – kahal, je samostatná a jej náboženský život riadi rabín. Samospráva sa sformovala do trojstupňovej hierarchie. Na čele obce sú parnassim, druhý stupeň tvoria towin – zastupujú obec pri súdnych rokovaniach a tretí stupeň tvoria ostatní členovia rady. Hlavnými inštitúciami obce sú synagóga, cintorín, Chevra Kadiša (svätý spolok, ktorý sa stará o pochovávanie mŕtvych a pozostalých) a rituálny kúpeľ.
Na územno-jazykovom a náboženskom princípe sa odlišujú :
1. aškenázski židia – hovoriaci germánskym jazykom jidiš, sú to židia zo strednej, severnej a východnej Európy
2. sefardskí židia – hovoriaci románskym jazykom ladino (je to stredoveká forma španielčiny s hebrejskými a latinskými prvkami), židia pochádzajúci z oblasti Španielska, južnej Európy a Orientu
 
Podobné referáty
Judaizmus SOŠ 2.9436 3841 slov
Judaizmus SOŠ 2.9309 1934 slov
Judaizmus GYM 2.9738 170 slov
Judaizmus GYM 2.9922 3327 slov
Judaizmus 2.9860 3276 slov
Judaizmus 2.9720 1254 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.