POJEM, ŠTRUKTÚRA A KLASIFIKÁCIA RELIGIÍ

Definícia religií :
- C.P. Tiel sformuloval definíciu :
- Religiou nazývame vo všeobecnom zmysle vzťah medzi človekom a nadprirodzenou podstatou, v ktorú človek verí a od ktorej sa človek cíti byť závislý. Tento vzťah nachádza svoj výraz v špeciálnych pocitoch (dúfanie, prosby, strach), predstavách a činnostiach (obrady, modlitby, obety), plnenie morálnych prikázaní.

Štruktúra religie :
- tri základné elementy :

1. DOKTRÍNA :
- teoretický základ náboženského presvedčenia
- jej obsahom sú pohľady týkajúce sa povahy a znakov nadprirodzených podstát (SACRUM), ako aj týkajúce sa človeka a sveta
- tri hlavné časti doktríny :
a) teória boha – teológia
b) teória sveta – gnozeológia
c) teória človeka – antropológia
- prvé pokusy o objasnenie povahy nadprirodzených podstát boli mýty
- rôzne typy božstiev :
a) božstvá síl neživej prírody – horské, jazerné, morské, lunárne....
b) božstvá síl živej prírody – boh smrti, božstvá sociálnych síl (lásky, krásy....)

2. KULT :
- súbor praktík, ktoré sú výrazom uctievania nadprirodzených síl
- prešiel určitým vývojovými štádiami
- počiatočným štádiom boli jednoduché, spontánne akty uctievania božstva (dôvodom bol obdiv, ale aj strach z neznámych síl)
- neskôr dochádza k tendencii ritualizácie kultového správania (rôzny šamani boli vyberaní na základe určitých pravidiel), bolo to späté s predstavou, že narušenie zaužívaného rituálu by mohlo spôsobiť hnev uctievaných podstát
- dôležité elementy kultu – obety
- modlitby
- obrady sú realizované špecializovanými osobami (šamani, čarodejníci,....)

3. ORGANIZÁCIA :
- jej hlavným cieľom je zjednotenie rozmanitých praktík a vyznaní do jedného, relatívne súdržného celku
- propagácia a šírenie vlastnej doktríny
- získavanie nových vyznávačov
- rôzne formy :
a) tajné spoločenstvo
b) mysteriózny celok
c) cirkev – najrozvinutejšia forma religióznej organizácie. Jej vznik je spojený s vypracovaním jednotných doktrinálnych princípov, obradných foriem a sformovaním sa skupiny špecializovaných funkcionárov kultu (kňazi a kazatelia).

Klasifikácia religií :
- môže byť rôzna

a) historické kritérium :
1. zaniknuté - dnes už nemajú vyznávačov, pretvorili sa do iných religióznych systémov, alebo sa vôbec nezachovali (Sumeri, Gréci, Rimania)
2. živé – dnes existujúce religie (kresťanstvo, islam, judaizmus)
3. novovznikajúce – religie, ktoré sa objavili v posledných desaťročiach, ešte len dochádza k vývinu doktrinálnej, kultovej a organizačnej stránke

b) sociálno-priestorové kritérium :
1. rodové – ide o religiózne systémy, ktoré existujú v rámci rodu, etnika, odrážajú tradície a obyčaje
2. národné – zaberajú väčšie teritórium, typické pre národ, doktrína obsahuje prvky genézy národa (judaizmus)
3. svetové (univerzálne) – religiózne systémy, neohraničené len na 1 národ, rozšírenie na viacerých kontinentoch

c) genetické kritérium :
1. prírodné náboženstvá – naturálne, sformovali sa pod vplyvom prirodzených impulzov, vplývajúcich na človeka, odovzdávané z generácie na generáciu (animizmus, totemizmus)
2. zjavené náboženstvá – religie, ktoré viažu svoj zvyk s božským zjavením, ktoré sa viaže na vybraného človeka – proroka

d) podľa počtu božstiev :
1. polyteistické – uctievanie viacerých božstiev
- henoteizmus – špecifický prípad – uctievanie jedného božstva (hlavného) spomedzi viacerých božstiev
2. monoteistické – uctievanie jedného boha, ale môže mať rôzne formy :
- teizmus – uctievanie boha, ktorý do všetkého zasahuje
- panteizmus – stotožňovanie boha s prírodou
- deizmus – boh stvoril svet, do ktorého už nezasahuje
3. neteistické – nedisponujú predstavou boha, ale vyznačujú sa predstavami a nejakej transcendentálnej sile, moci (teizmus, konfucionizmus)

Kryptoreligiózne útvary :
- smery alebo hnutia, ktoré sa nehlásia k náboženstvám, ale majú niektoré elementy religií (kult, obrady,....)
- napríklad politické kulty

Pseudoreligiózne útvary :
- obsahuje rôzne prúdy, ktoré sa prezentujú ako náboženské a majú niektoré prvky náboženstiev
- napríklad NEW AGE

Ateizmus – odmietnutie náboženstva, ale nie odmietanie boha