1. Definícia: Je to živé, monoteistické náboženstvo.

2. Rozšírenie: Má okolo 272 tis. vyznávačov, najmä v Indii a Iráne. Silná komunita žije v Bombaji. Malé skupiny zoroastristov žijú v Pakistane, Veľkej Británii, USA a Kanade.

3. Vývoj
Počiatky zoroastrizmu siahajú do prelomu 2. a 1. tisícročia p .n. l. Náboženstvo vzniklo v Perzii a staršie mytologické predstavy obyvateľstva zreformovoval prorok Zaratuštra. Náboženské učenie zoroastrizmu sa v priebehu ďalších tisícročí výraznejšie nezmenilo. Pod vplyvom šírenia islamu a mongolských výbojov boli zaratuštrania nútení opustiť svoju pôvodnú sídelnú oblasť v Perzii a emigrovať. Usadili sa najmä v Indii a vo východnom Iráne.

4. Doktrína
Učenie zoroastrizmu podáva kniha Aweste ( Avesta ), ktorá bola napísaná v staroperzskom dialekte. Ide o objemnú zbierku náboženských textov, z ktorej sa zachovali viaceré časti. ( Jasna, Visparat, Vendidad, Jašty ). Zaratuštrania nazývajú svojho boha Ahura Mazda, ktorý je bohom dobra. Tohto boha symbolizuje oheň. Typickou črtou doktríny zoroastrizmu je neustály boj medzi dobrom a zlom, viera v nesmrteľnosť duší a v koniec sveta. Zaratuštrania veria v spasiteľa, ktorý ustanoví novy poriadok na svete.

5. Kult
V zoroastrizme má najväčší význam kult ohňa, ktorý má povahu očisťujúcej sily. Okrem kultu ohňa má v zoroastrizme význam aj kult ďalších živlov – vody, ovzdušia a zeme. Obrady sa preto odohrávajú v svätyniach ohňa. Najväčšie svätyne sú v Bombaji. Veľkú autoritu majú kňazi. Súčasťou kultu sú obety. Obetujú sa rozličné materiály – rastliny, mäso, maslo, chlieb. Osobitný význam má obeta posvätného nápoja – haomy. Špeciálnou kultovou ceremóniou je ukončenie detstva. Ceremónia spočíva v slávnostnom obliekaní bielej košele a opaskov.

6. Sviatky: Významným sviatkom je uctievanie si stvorenia sveta a prírody.

7. Organizácia: Keďže zaratuštrania neznečisťujú posvätné živly, mŕtvych nespaľujú ani nepochovávajú, ale umiestňujú ich do hôr na veže mlčania, kde sú vydané napospas dravým vtákom.