Je štvrtá povinnosť veriacich. V praxi to znamená, že jesť a piť sa smie len pred východom a po západe Slnka. Saum je starým semitským zvykom, vychádzajúcim zo storočnej skúsenosti lekárskej praxe. Považuje sa za najprísnejší a fyzicky najnáročnejší z islamských obradov. Počas neho sa majú veriaci vyvarovať
nezhôd, neslušných rečí a telesných rozkoší. Niektoré právne školy, zaoberajúce sa výkladom koránu, zakazujú fajčenie, žuvanie tabaku, pitia i čistej vody, ale i prehĺtať sliny. Za úsvitu slnka sa má povedať predsavzatie (nija) a až do večera sa správať zbožne a vyrovnane. Povinnosť pôstu sa vzťahuje na právne plnohodnotných, teda dospelých a mentálne zdravých občanov.
Púť do mekky musí podniknúť každý dospelý a duševne zdravý moslim bez rozdielu pohlavia aspoň raz za život. Tento zvyk je prebraný z arabskej tradície. V mesiaci zú al-hidždža prichádzali do Mekky veriaci z najodľahlejších oblastí a vykonávali obradné rituály. Túto púť nemusia absolvovať chorí a trvalo postihnutí, ale často medzi pútnikmi sa nachádzajú i mrzáci, slepci a ľudia trpiaci chronickou podvýživenosťou. Púť sa
skladá z väčšieho počtu rituálov. Moslim si môže vybrať, či chce absolvovať hadždž alebo súkromnú púť umbra. Ak nemá dostatok finančných prostriedkov, môže o ne požiadať náboženskú nadáciu alebo almužnu.
Okrem týchto piatich pilierov má významnú úlohu aj vojna, t.j. džihád. Rozdiel medzi kresťanstvom a islamom spočíva v tom, že kým Kristus kázal hlásenie viery v miery, Mohamed vyslal svojich prívržencov, aby šírili islam mečom. No treba tu podotknúť, že podmaňovanie cudzích národov kresťanskými vládcami bolo neraz krutejšie, ako obracanie na islam.
1.3 KoránKorán je posvätná kniha islamu. Obsahuje náboženské, etické, právne, kultové zásady a pravidlá konania. Korán bol zostavený v polovici 7. stor. z výrokov Mohameda. Moslimovia považujú Korán za božie zjavenie. Delí sa na 114 kapitol zvaných súry, ktoré majú chiliastický a morálne náučný obsah. Jednotlivé súry sa delia na verše, áje, ktorých je v celom Koráne 6326. Podľa miesta vzniku sa
rozlišujú súry mekkské a medínske.
Korán teda prináša Alláhovo slovo svetu. Jeho slová možno interpretovať ale nemožno ich zmeniť. Nemožno ich dokonca ani preložiť, lebo zjavenie bolo odovzdané Muhammadovi v arabskom jazyku. Verzie v iných jazykoch iba poukazujú na najvyššie zjavenie zoslané na zem prostredníctvom Proroka.
Keď Korán zozbierali a zjednotili, stal sa pre muslimov verbálnym vtelením Alláha. Prirodzene, Alláh je ďaleko nad všetkými nebesami a zemou a nie je obsiahnutý vôbec v ničom. No i tak slovo, ktoré prichádza z „matky knihy“, ľudia právom uctivajú a vážia. Práve tento pocit viedol k odpisovaniu Koránu spôsobmi, ktoré boli dôstojným aktom vzdávania úcty a vďaky.(1-John Bowker, BOH – krátka história,2004, str.325
1.4 Kaligrafia Písmo hodné zjaveniaPísanie Koránu sa vyvinulo v islame do najvyššej umeleckej podoby. Vzniklo pri tom veľa písem. Po zavedení islámu v Basre a Kúfe medzi najdôležitejšie písma patrilo kúfske písmo chatt al-kúfí s charakteristickými krátkymi vertikálnymi ťahmi a pretiahnutými horizontálnymi ťahmi písmen. Neriadilo sa neporušiteľnými pravidlami, takže pisári mohli voľne vytvárať krásne ornamentálne tvary.
Neznamená to, že by pravidlá boli nevyhnutne v rozpore s krásou: abú Alí Muhammad ibn Mukla navrhol systematický súbor pravidiel založený na geometrickej proporcii a veľkosti písmen, ktoré mali odzrkadľovať proporcie a krásu stvoreného sveta.
Pravda oživená takými vynikajúcimi spôsobmi je Alláhova pravda prejavená v stvorení a v Koráne.
1.5 Významné islamské sviatky
Dhu al-hidža- deň hidžry, islamský nový rok.Ramadám- posvätný mesiac, každý moslim sa od svitu do mrku postí.
’Íd al-fitr- tzv. Malý sviatok na konci Ramadáma.
’Íd al-abhá- sviatok obetovania alebo aj Veľký sviatok. Moslimovia obetujú zvieratá v údolí pri Mekke.
Lajlat al-kadr- spomienka na začiatok zjavenia Koránu.
Maulid an-nabi- spomienka na narodenie Mohameda. Konajú sa veľké ľudové festivaly (Egypt)