Islam- SOČ

Úvod    

Islam, aj keď je najmladším monoteistickým náboženstvom vyznáva ho okolo 1 miliardy ľudí na celom svete. V súčasnosti je často spomínaný ohľadom nosenia burky a nikábu, ktoré zahaľujú celú alebo iba časť tváre. Poslednom čase sa o tomto zákaze nosenia burky a nikábu hovorí hlavne v Belgicku, kde už schválili zákon zákazu nosenia vyššie spomenutých odevov, Španielsku, Dánsku a Francúzsku.

Zaujali ma hlavne rozdiely medzi týmito odevmi a prekvapili ma, rôzne názory odborníkov na túto tému. Preto som sa rozhodla pre túto tému, ktorú podporil aj môj záujem čítania kníh s podobnou problematikou z ázijských a moslimských kultúr. A v poslednom rade aj to, že som už navštívila nejaké moslimské krajiny, kde ma prekvapovalo ako to môžu tie ženy vydržať nosiť a ešte ma zaujalo, že moslimovia keď nastane čas modlitby všetko prestanú robiť a začnú sa modliť.

Na začiatku tejto práce by som chcela bližšie špecifikovať Islam ako náboženstvo. V rámci možností a, samozrejme, bez vynechania dôležitých údajov, bolo potrebné zredukovať veľké množstvo prístupných informácií, ktoré sa mi zdali na prvý pohľad málo  zaujímavé pre bežného človeka. Ďalej chcem, ako som už vyššie uviedla, bližšie rozobrať problematiku nosenia burky a nikábu, rozdiely medzi nimi
a ostatnými odevmi v islamskej spoločnosti.

         
1. Teoretická časť 

1.1 Čo je Islam?

Islam- „Odovzdanie sa do vôle Božej“- je náboženstvom, ktoré sa začalo prorokom Muhammadom v 7. storočí n.l. v Arábii. Podľa vlastného vysvetlenia je však spôsobom života čiže dín, ktorý Boh od počiatku zamýšľal pre všetkých ľudí. Ustavične posielal prorokov, vrátane Mojžiša (po arabsky Músá) a Ježiša (Ísá), aby ľudí priviedol k dínu, lenže tí všetkých prorokov odmietli, ba často aj zabili. Niektorí však prijali Muhammada a zjavenie (Korán) hlásané jeho prostredníctvom, a tak je Muhammad posledným prorokom.

Muslimovia dosvedčujú skutočnosť, že „niet iného boha okrem Boha (Alláha) a Muhammed je Alláhov posol“. Toto vyznanie viery je šaháda,  prvý z piatich pilierov islamu, ktoré zjednocujú muslimov na celom svete.

Je to najrýchlejšie sa šíriace a najmladšie monoteistické náboženstvo rozšírené po celom svete. Učenie islamu obsahuje prvky  judaizmu a kresťanstva a pôvodných náboženských a kultúrnych zvyklostí a rituálov arabského polostrova. K moslimskému náboženstvu sa hlási približne jedna miliarda ľudí (podľa islamského práva šaría hrozí za odpadnutie od islamu trest smrti). Učenie Muhammada zdôrazňuje strohé jednobožstvo (Allah).

Nerozvíja príliš metafyzické predstavy, ale skôr morálne a rituálne aktivity. Vyznávač islamu sa podľa slovenského pravopisu nazýva moslim. Označenie mohamedán je nepresné a niektorým moslimom sa môže zdať urážlivé, pretože navodzuje predstavu zbožňovania alebo vzývania Mohameda, a nie Alláha.
Moslimovia veria v jediného Boha, v Ním stvorených anjelov, v Božiu knihu, ktorú zoslal, v prorokov, prostredníctvom ktorých sa k ľuďom dostali Božie zjavenia, v Súdny deň, v zodpovednosť každého jednotlivca,
za svoje činy, v plnú moc Boha nad osudom človeka a v posmrtný život. Veria v
celý rad prorokov od Adama, Noeho, Abraháma, Mojžiša aj Ježiša. Zároveň veria, že posledný Boží odkaz, ktorý bol ľuďom zaslaný bol zjavený prorokovi Muhammadovi prostredníctvom archanjela Gabriela.

1.2 Päť pilierov Islamu

Predstavuje základy islamu spočívajúce na uznaní Alláha:

Šaháda

Šaháda znie „[Svedčím, že] niet boha okrem Boha a [svedčím, že] Muhammad je posol Boží. Toto dosvedčenie viery vyslovuje každý veriaci. Slovo „iláha“ (boh) zahŕňa všetko, čo odvádza ľudí od toho, aby uctievali jediného Boha, ktorého uctievanie má prednosť pred všetkým ostatným. Druhá časť vyjadruje, že posolstvo a tým aj náboženské poznanie sa k nám dostalo prostredníctvom človeka ako sme my.
Prednes šahády je tiež súčasťou zvolávania k modlitbe, azánu. Úprimným vyznaním viery sa človek stáva muslimom, maže sa tým jeho minulosť, znamená to, akoby sa znovu narodil.

Salá (modlitba)

Modlitbu musia vykonať veriaci päťkrát denne. Okrem toho musia vykonať rituálnu očistu, bez ktorej je modlitba neplatná. Jej zanedbanie sa hodnotí ako odklon od islamu. Motlitba je v islame chápaná ako čisto kultový prejav zbožnosti bez akejkoľvek snahy niečo si od Alaha vyprosiť. Je prejavom pokory, vďakyzdania, odovzdanosti do vôle Alahovej. Je to vlastne jediná pravidelná bohoslužba, pretože samotný islam nemá bohoslužby v kresťanskom slova zmysle. Veriaci smie vstúpiť do stavu komunikácie s bohom najskôr po splnení piatich podmienok:
- z čistota tela,
- z čistota miesta a šiat,
- z náležitého oblečenia zakrývajúce nahotu,
- zo smeru modlitby k Mekke,
- z dodržanie modlitebného času.

Zaká (almužna)

Je tretím pilierom islamu. Tieto almužny vyberá štát a pridežoval ich nemajetným občanom. Tým, že moslim daroval časť majetku, očistil zvyšok, ktorý mu ostal. Zakát musí odvádzať každý dospelý moslim, ktorého majetok presiahol stanovené minimum. Povinnosť sa nevzťahuje na otrokov, príslušníkov iných vierí, telesne a duševne postihnuté osoby a deti. Almužna sa odvádza vždy ku koncu lunárneho kalendára. Z plodín a z drahých kovov sa odvádza desiatok.

Saúm (pôst)

Je štvrtá povinnosť veriacich. V praxi to znamená, že jesť a piť sa smie len pred východom a po západe Slnka. Saum je starým semitským zvykom, vychádzajúcim zo storočnej skúsenosti lekárskej praxe. Považuje sa za najprísnejší a fyzicky najnáročnejší z islamských obradov. Počas neho sa majú veriaci vyvarovať
nezhôd, neslušných rečí a telesných rozkoší. Niektoré právne školy, zaoberajúce sa výkladom koránu, zakazujú fajčenie, žuvanie tabaku, pitia i čistej vody, ale i prehĺtať sliny. Za úsvitu slnka sa má povedať predsavzatie (nija) a až do večera sa správať zbožne a vyrovnane. Povinnosť pôstu sa vzťahuje na právne plnohodnotných, teda dospelých a mentálne zdravých občanov.

Hadždž (púť)

Púť do mekky musí podniknúť každý dospelý a duševne zdravý moslim bez rozdielu pohlavia aspoň raz za život. Tento zvyk je prebraný z arabskej tradície. V mesiaci zú al-hidždža prichádzali do Mekky veriaci z najodľahlejších oblastí a vykonávali obradné rituály. Túto púť nemusia absolvovať chorí a trvalo postihnutí, ale často medzi pútnikmi sa nachádzajú i mrzáci, slepci a ľudia trpiaci chronickou podvýživenosťou. Púť sa
skladá z väčšieho počtu rituálov. Moslim si môže vybrať, či chce absolvovať hadždž alebo súkromnú púť umbra. Ak nemá dostatok finančných prostriedkov, môže o ne požiadať náboženskú nadáciu alebo almužnu.

Okrem týchto piatich pilierov má významnú úlohu aj vojna, t.j. džihád. Rozdiel medzi kresťanstvom a islamom spočíva v tom, že kým Kristus kázal hlásenie viery v miery, Mohamed vyslal svojich prívržencov, aby šírili islam mečom. No treba tu podotknúť, že podmaňovanie cudzích národov kresťanskými vládcami bolo neraz krutejšie, ako obracanie na islam.

1.3 Korán

Korán  je posvätná kniha islamu. Obsahuje náboženské, etické, právne, kultové  zásady a pravidlá konania. Korán bol zostavený v polovici 7. stor. z výrokov Mohameda. Moslimovia považujú Korán za božie zjavenie. Delí sa na 114 kapitol zvaných súry, ktoré majú chiliastický a morálne náučný obsah. Jednotlivé súry sa delia na verše, áje, ktorých je v celom Koráne 6326. Podľa miesta vzniku sa
rozlišujú súry mekkské a medínske.

„Korán je Alláhovo slovo napísané v knihách, Zachovávané v pamäti, prednášané jazykmi, zjavené Prorokovi. Naše vyslovovanie, písanie a prednášanie Koránu je stvorené, ale Korán sám je nestvorený.“ (al-Mátirdí) 1

Korán teda prináša Alláhovo slovo svetu. Jeho slová možno interpretovať  ale nemožno ich zmeniť. Nemožno ich dokonca ani preložiť, lebo zjavenie bolo odovzdané Muhammadovi v arabskom jazyku. Verzie v iných jazykoch iba poukazujú na najvyššie zjavenie zoslané na zem prostredníctvom Proroka.

Keď Korán zozbierali a zjednotili, stal sa pre muslimov verbálnym vtelením Alláha. Prirodzene, Alláh je ďaleko nad všetkými nebesami a zemou a nie je obsiahnutý vôbec v ničom. No i tak slovo, ktoré prichádza z „matky knihy“, ľudia právom uctivajú a vážia. Práve tento pocit viedol k odpisovaniu Koránu spôsobmi, ktoré boli dôstojným aktom vzdávania úcty a vďaky.

(1-John Bowker, BOH – krátka história,2004, str.325

1.4 Kaligrafia Písmo hodné zjavenia

Písanie Koránu sa vyvinulo v islame do najvyššej umeleckej podoby. Vzniklo pri tom veľa písem. Po zavedení islámu v Basre a Kúfe  medzi najdôležitejšie písma patrilo kúfske písmo chatt al-kúfí s charakteristickými krátkymi vertikálnymi ťahmi a pretiahnutými horizontálnymi ťahmi písmen. Neriadilo sa neporušiteľnými pravidlami, takže pisári mohli voľne vytvárať krásne ornamentálne tvary.
Neznamená to, že by  pravidlá boli nevyhnutne v rozpore s krásou: abú Alí Muhammad ibn Mukla navrhol systematický súbor pravidiel založený na geometrickej proporcii a veľkosti písmen, ktoré mali odzrkadľovať proporcie a krásu stvoreného sveta.

Až do súčasnosti je kaligrafia spôsobom vzdávania vďaky Alláhovi za dar zjavenia v súlade s Muhammadovým výrokom: „Správne písmo oživuje pravdu.“
Pravda oživená takými vynikajúcimi spôsobmi je Alláhova pravda prejavená v stvorení a v Koráne.

1.5 Významné islamské sviatky

Dhu al-hidža- deň hidžry, islamský nový rok.

Ramadám- posvätný mesiac, každý moslim sa od svitu do mrku postí.
’Íd al-fitr- tzv. Malý sviatok na konci Ramadáma.
’Íd al-abhá- sviatok obetovania alebo aj Veľký sviatok. Moslimovia obetujú zvieratá v údolí pri Mekke.
Lajlat al-kadr- spomienka na začiatok zjavenia Koránu.
Maulid an-nabi- spomienka na narodenie Mohameda. Konajú sa veľké ľudové festivaly (Egypt)

1.6 Postavenie žien v islame

Ďalší z postojov, pre ktoré je islam kritizovaný, je nerovné postavenie ženy a muža v spoločnosti. Islamu sa vyčíta, že konzervoval feudálne rodinné vzťahy spred štrnástich storočí. Opačný názor však majú islamskí duchovní, ktorí tvrdia, že zmyslom zvykového práva, šarije, ktorá napríklad prikazuje ženám nosiť celé telo zakrývajúce šaty a závoj, je ženy chrániť, nie obmedzovať. Ten, komu sa to zdá nepochopiteľné, by si mal uvedomiť, že kultúrna priepasť medzi humanistickým Západom a arabským svetom je väčšia ako si väčšina z nás myslí. Násilné zasahovanie do tohto sveta je ako šťuchanie do osieho hniezda.

V praxi fundamentalistov ostali príkazy:
- aby ženy boli zahalené do chadora (obr. príloha),
- mužovým vyhlásením (zahnaním) môže byť uskutočnený rozvod aj bez súhlasu ženy,
- trest pre ženy za mimomanželskú súlož (ale mužov sa to netýka),
- ženská obriezka.

1.7 Problematika s moslimskými odevmi

Ak hovoríme o šatstve, ktoré má v moslimskej kultúre hlbokú tradíciu, môžeme ho rozdeliť do troch skupín. Prvou je hižáb, čo je šatka, ktorá má ukryť len vlasy na hlave, druhou je nikab, ktorá je už maskou a jej účelom je ukryť aj dolnú časť tváre, okrem očí. A poslednou, zrejme tou najdiskutovanejšou, je burka – odev, ktorý ukrýva nielen celé telo, ale aj celú tvár ženy.A práve nikáb a burka sú v poslednom období predmetom ostrých diskusií nielen v Európe. V Sýrii napríklad vydali zákon zakazujúci učiteľkám a študentkám na školách nosiť nikáb. Iniciatíva „oslobodiť“ ženy od pokrývok tváre teda nepochádza výsostne
iba z Európy. Aj medzi moslimskými teológmi panujú veľké nezhody o tom, čo sa považuje za tradičné oblečenie a mnoho z nich nikáb absolútne odmieta, pretože aj podľa nich nemá opodstatnenie.                                                                                                                                                                       

(Obr.príloha)

Počet moslimských žien, ktoré nosia nikáb sa odhaduje na jedno percento zo všetkých moslimských žien, pričom najpopulárnejší je v Afganistane. Prečo sa tieto ženy zahaľujú? Pretože podľa ortodoxných teológov sa žena musí ukryť a zahaliť, aby u mužov nevyvolávala túžbu a zbytočne tak „neprovokovala“. V skutočnosti ani v islamskom Koráne nenájdete zmienku o tom, že žena „musí“ nosiť závoj, ktorý má zahaľovať celé telo i tvár. Hovorí iba v metaforách – o závoji „rozumu“, ktorý bráni bezbožníkom prijať vieru. Ako píše vo svojich knihách palestínsky autor Nidal Saleh, tradične uznávané zdroje hovoria, že ženy chodili v Mekke a Medine odhalené a muži ich obťažovali v domnienke, že sú otrokyne. Preto Korán prorokovým ženám, dcéram a slobodným ženám nariadil, aby sa zahalili do závoju, aby tak muži spoznali, že sú slobodné a neobťažovali ich. Tradičné zdroje tiež uvádzajú, že otrokyniam nebolo dovolené nosiť závoj, teda hižáb. No oblečenie, akými sú burka a nikáb, už skutočne hraničia s extrémizmom. Ľudská tvár, identita a osobnosť takto zahalených žien sa stráca, a to by malo byť nezákonné.

1.8 Stanovisko krajín k noseniu buriek

Proti zákazu nosenie buriek sa vedú rôzne rokovania v rôznych krajinách. Európska únia neplánuje zaviesť zákaz nosenia moslimských buriek na verejnosti, ktorý by platil plošne pre všetky členské krajiny únie. Prípadný zákaz burky je podľa nej na každom členskom štáte zvlášť.  Viaceré európske krajiny vrátane Belgicka, Francúzska a Španielska už zaviedli či plánujú zaviesť zákaz nosenia niektorých druhov ženského
ošatenia.

Dolná komora parlamentu v Belgicku schválila zákon, ktorý ženám zakazuje nosiť tradičné oblečenie zahaľujúce tvár. Francúzsko sa o uzákonenie zákazu pokúsilo ako prvé, už v roku 2004, kedy nedovolilo nosenie šatiek študentkám na štátnych školách. Tento rok schválili poslanci zákon o zákaze zahaľovania tváre na verejnosti. Zástancovia tejto normy tvrdia, že ide o porušovanie základných práv a slobôd a rovnako aj ponižovanie žien, ktoré tento odev nosia. Jeho nosenie, rovnako aj nútenie k jeho noseniu bude pokutované nielen finančne, ale tým, ktorí ho porušia, hrozí dokonca väzenie.

Experti na problematiku islamu varujú, že zákon nezlepší život moslimských žien skôr naopak. Tvrdia, že keď zakážu nosiť burku alebo nikáb môže sa stať, že moslimská ženy nebudú môcť chodiť vonku a zostanú uveznené v dome.

2. Vlastná práca

2.1 Ciele práce

Cieľom mojej práce bolo zjednodušene podať informácie o islame. Ozrejmiť priority ich života a vysvetliť, prečo také sú. Poukázať na problémy ohľadom nosenia buriek a nikábu. Ukázať rozdiely medzi moslimskými

šatkami. Informovať o postoji európskych krajín na nosenie burky a nikábu. Poukázať na to, že niektoré krajiny si začínajú uvedomovať daný problém, ktorý  treba riešiť, lebo je to svojím spôsobom obmedzovanie ľudských práv a slobôd. Na druhej strane treba pripomenúť prečo to je zlé zakázať, prečo sa situácia môže ešte viac zhoršiť. Ďalej som chcela dosiahnuť, aby sa čitateľ zamyslel nad tým, že nosenie
buriek prináša viac nevýhod ako výhod, potom aby sa taktiež zamyslel nad rozdielmi medzi naším svetom a moslimským. Pripomenúť tiež ako modernizácia spoločnosti ovplyvňuje a mení ich zvyky.

Pomocou ankety sa pousilujem zistiť ako je spoločnosť informovaná o danom probléme, poprípade ju poučiť a pomôcť si vytvoriť vlastný názor o danej problematike. Pomôcť odpovedať na otázky, ktoré ju zaujímajú a bližšie jej špecifikovať problém.
2.2  Závery práce
Z poznatkov, ktoré som získala teoretickou cestou, som zistila rozdiely medzi náboženstvami, moslimským šatstvom a zvykmi. Pomocou  diskusií na internete som vyvodila záver, že niektoré ženy sú proti noseniu buriek, ale aj tak ich nosia kvôli tradícií a príkazu zo strany rodiny. Svoj osobný názor sa boja povedať kvôli strachu, že  sa s nimi manžel kvôli tomu rozvedie a tým príde dotyčná žena o rodinu. Ďalej na burke im vadí, že cez mriežky poriadne nevidia, a že je pod burkou strašne teplo. Na druhej strane niektoré sú za kvôli tomu, že burka poskytuje isté súkromie, ktoré im vyhovuje.

Prieskum dokázal dobrú informovanosť obyvateľov s touto problematikou. Pomohol ukázať ako sú ľudia informovaní s danou situáciou. 

Myslím si, že táto práca by sa dala neskôr viacej rozšíriť o konečné výsledky rokovaní vlád. Mohli by sa ďalej napísať rôzne názory ľudí, ktorí sú za nosenie buriek, a ktorí sú naopak proti tomu. Ďalej by sa mohol urobiť rozhovor s viacerými ženami, ktoré nosia dané šatstvo, nie iba s dvoma. Opýtať sa ich čo je podľa nich na ňom dobré a čo zlé. Porovnať ich odpovede a zhrnúť ich do jedného celku.

Väčšou informovanosťou a vzdelanosťou, hlavne ľudí žijúcich v islamských krajinách, môžeme dospieť k zlepšeniu postavenia ženy v moslimskom svete. Ich postavenie sa zlepší hlavne vtedy keď, rodina ženy prestane vyvíjať na nich nátlak, aby nosila burku alebo nikab a vláda zabezpečí každému vzdelanie (v moslimských krajinách).

 

2.3 Metodika práce

Okrem štúdia literatúry sme informácie získavali taktiež pomocou internetu. Kde sme si postupne vyhľadávali informácie ohľadom danej problematiky. Ďalej zúčastnili sme sa rôznych diskusií, ktoré nám pomohli získať rôzne názory na danú tému. Odbornú literatúru sme si požičali z Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach a niektorú literatúru aj z domácej knižnice. 

Pomocou ankety sme sa pýtali ľudí na ich názory  na danú problematiku a potom nám z toho vyplynuli  závery.

 

2.4  Zhrnutie

V tejto práci som chcela zhrnúť poznatky o islame a rozšíriť si svoje vedomosti. Prispôsobiť ich aj pre bežného človeka do ucelenej formy a dokázať výhody a nevýhody nosenia moslimského šatstva. Objasniť momentálnu problematiku a postoj Európskych štátov k noseniu burky a nikábu. Poukázať na krajiny, ktoré sa začali zaujímať o tento problém a začali ho aj riešiť. Pomocou ankety zistiť informovanosť verejnosti o tejto téme, ktorá sa nakoniec ukázala byť na slušnej úrovni.

 

2.5  Resumé

In this work I wanted to summarize knowledge about Islam and expand your knowledge. Adapt them for an ordinary person into a coherent form and demonstrate the advantages and disadvantages of wearing Muslim clothing. Clarify issues and momentary position of the European states to burka and wearing niqab. Refers to countries that are becoming interested in this issue and it also started to address.

With polls find the public awareness on this subject, which proved to be a decent level.