Základná terminológia, charakteristika a rozdiely siekt a cirkvi, znaky, dôsledky nábor, príčina, závislosť na sekte, dôvody úspechu siekt, odpovede na výzvu siekt, a prevencia závislosti od siekt

1.TERMINOLÓGIA:
SEKTA:
Slovo sekta pochádza z latinského secta, ktoré sa odvodzuje buď od slovesa :
- sequo (nasledujem), alebo od slovesa
- seco (režem, krájam, sekám).
Sekta je potom taký typ spoločenstva, ktoré vzniklo na základe nasledovania nejakej osobnosti, idey a pod.
- to v prvom prípade
- alebo na základe oddelenia, odlúčenia či osamostatnenia od iného náboženského zoskupenia – to zasa v druhom prípade.
Do súvislosti zo sektami sa kladú spoločenstvá, skupiny a hnutia, ktorým sa dostalo pomenovanie :

-nové náboženské hnutia
-nové náboženské skupiny
-zvláštne náboženské skupiny

KULT:
- z latinského cultus – uctievanie
Presná kresťanská definícia kultu je : Náboženská skupina, ktorá odmieta jeden, alebo viacero, zo základov zjavenej biblickej pravdy.

KULTOVÉ PRVKY:
- obrady, uctievanie osôb, utonutie v meditácii

SEKTA a KULT:
Rozlíšenie si vyžaduje aj pojem sekta a kult.
Americkí sociológovia náboženstva Stark a Bainbridgen pokladajú sekty za zoskupenia, ktoré stoja v hlavnom náboženskom prúde spoločnosti, zatiaľ, čo kulty sú tomuto prúdu cudzie buď preto, že sú importované zvonka, / napr. Hare Krišna / alebo preto že sú výsledkom inovácie. / napr. Scientológia / Podľa toho je napr. hnutie Hari Krišna v krajine svojho pôvodu v Indii sekta, ale na západe kult.

Slovo sekta sa preto v súčasnosti používa skôr na označenie skupiny, ktorá nesie aspoň niektoré sektárske charakteristiky.
Dvomi najznámejšími príkladmi kultov sú :

1, Svedkovia Jehovovi
2, Mormóni

Obe skupiny tvrdia, že sú kresťanmi, no obe popierajú Ježišove božstvo a spásu skrze vieru. Svedkovia Jehovovi a Mormóni veria mnohým veciam, ktoré sú súhlasné, alebo podobné tomu, čo učí Biblia.

Finančné dary v prvej cirkvi v Jeruzaleme boli skutočne unikátnym fenoménom. Neinicioval ich však vodca či apoštol, ani nikto z ľudí, ale Duch Svätý.

Nebola to premyslená stratégia, ale jedinečný nadprirodzený impulz, ktorý sa viackrát už nezopakoval. Na rozdiel od siekt a kultov, ktoré finančné prostriedky zväčša použijú netransparentne, často na osobný prospech vedenia (Svedkovia Jehovovi, munisti a pod.), peniaze, ktoré mala k dispozícii prvá cirkev, sa používali na pomoc núdznym tak, aby nikto netrpel. Išlo teda o istú sociálnu politiku a charitu. Túto črtu si kresťanské denominácie zachovali podnes.

Židovsko-kresťanské náboženstvo je o zjavení Boha v histórii, preto je historické a overiteľné. Kresťanstvo nezmenilo obsah a postavenie zvesti evanjelia počas celej svojej existencie, na rozdiel od kultov, ktoré doktríny menia s dobou (Svedkovia Jehovovi niekoľkokrát zmenili termín oznámeného príchodu Krista a konca sveta - 1914, 1919, 1920, 1925, 1975).

1.1 Základná charakteristika kultov a siekt
Zhubná sekta predstavuje zoskupenie ľudí, ktoré svojim zameraním predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť, a to tým, že z jej členov vyrába neslobodných jedincov úplne podriadených ideovým zámerom sekty. Vo väčšine prípadov sa pojmom sekta označujú vysoko autoritatívne skupiny náboženského charakteru.
Deštruktívne kulty a sekty sa od normálneho spoločenstva odlišuje typickými znakmi :
1, autoritárske vedenie : od členov kultu sa vyžaduje poslušnosť a podriadenosť vodcovi
2, elitárstvo a výlučnosť : učenie sekty je jedinou správnou ideológiou, členovia sekty sú jediní schopní zachrániť ľudí od všetkého zlého a vyriešiť všetky krízy
3, presné pravidlá a zásady pre život členov : musia všetci členovia bez výhrad dodržiavať
4, viera je povýšená nad rozum : kladie sa dôraz na pocity a emócie / učeniu sekty je potrebné veriť, nie o ňom rozmýšľať. /
5, prenasledovanie, sankcie a tresty : člen, ktorý sa bezvýhradne neprispôsobí sekte alebo kultu, je k tomu donucovaný rôznym postihom, trestom a obviňovaním zo zlyhania.

1.2 Základné rozdiely zhubných kultov a siekt a nezhubných cirkví
Znak zhubné kulty, sekty cirkev
Cieľ priviesť človeka do sekty, cirkev má priviesť človeka k viere
Ideológia učenie sekty je jediná pravda, cirkev nie je viera bez pochybností
Kritika zakazuje sa a trestá, v cirkvi je možnosť kritického vyjadrenia
Spolupráca spolu práca s inými je vylúčená, v cirkvi je ekumenizmus
Vzťah k ľuďom všetci mimo sekty sú nepriatelia, cirkev učí milovať blížneho svojho
Osobnostné zmeny posun v type osobnosti, v cirkvi sa typ osobnosti nemení

1.3 Priebeh náboru do siekt
Členovia sekty vykonávajúci nábor sú špeciálne vyškolení na nadväzovanie kontaktu a výber potencionálnych budúcich členov.
K najčastejšie využívané prostriedky pri nábore patria:
- vybudovanie si dôveryhodnosti
/slušné a priateľské vystupovanie/
- zameranie rozhovoru na univerzálne témy /odstránenie chudoby, dosiahnutie osobného šťastia/ spolu s ponukou riešenia všetkých načrtnutých problémov
- pátranie po osobných problémoch a ťažkostiach osloveného človeka
- pozvanie na spoločné stretnutie vo forme prednášky, vzdelávacieho programu, modlenia, koncertu, liečebno-terapeutické stretnutie, športová aktivita
Pokiaľ je mladý človek oslovený náborárom sekty, je dobré, ak má pripravené špecifické otázky, na ktoré si pri stretnutí vyžaduje jednoznačné odpovede a nedá sa odbiť všeobecnými vyjadreniami a frázami :

1, Podporujete samostatné rozmýšľanie a vlastné názory?
2, Môžu členovia klásť nepríjemné otázky, ktoré sa týkajú preferovanej ideológie?
3, Usilujú sa členovia o posilnenie rodinných a priateľských vzťahov mimo skupiny?
4, Pestuje skupina vzťahy so širším spoločenským prostredím?
5, Čo sa očakáva od nového člena?
6, Aký vzťah má sekta k svojim bývalým členom?
7, Viete vymenovať aspoň tri veci, ktoré sa vám a na Vašom vedúcom /vodcovi/ príp. skupine nepáčia?

Obsahovou analýzou týchto odpovedí môže mladý človek získať pomerne slušnú predstavu o cieli, ideológii a dôsledkoch členstva v prezentovanej sekta a kulte.

1.4 Príčiny expanzie kultov a siekt v súčasnosti
Najvýznamnejšie príčiny osloviteľnosti mladých ľudí sa radia:
1, vzťah mladých ľudí k rodine : súčasná mládež často odmieta životný koncept ponúkaný vlastnými rodičmi /preceňované vonkajšie vplyvy, materiálny blahobyt a úsilie o zabezpečenie istoty vo všetkých smeroch / Pri hľadaní nového zmyslu života potom mládež ľahko prijíma hotové životné koncepty deštruktívnych siekt a kultov.
2, postavenie mladistvých a absolventov na trhu práce: mladí ľudia sú jedna z rizikových kategórií o uchádzačov o zamestnanie. Často sa stáva, že na začiatku profesijnej dráhy sa pred mladým človekom otvárajú 2 perspektívy:
A, nezamestnanosť, ktorá ho vtláča do spoločenského ofsajdu
B, vykonávanie neobľúbeného zamestnania, čím dochádza k odcudzeniu sebe samému
Deštruktívne sekty a kulty naproti tomu ponúkajú sebarealizáciu v absolútnom hodnotovom systéme, kde aj najbezvýznamnejšia činnosť dáva vyšší zmysel.

3, faktory vyplývajúce z povahy štúdia na vysokých školách: je signifikantné, že kulty a sekty sa často sústreďujú v univerzitných mestách, kde robia nábor na začiatku semestra, pričom sa zameriavajú na študentov prvého ročníka.
Prechod od pravidelného chodu strednej školy k anonymnému mechanizmu univerzity, problém hľadania ubytovania a opustenosť v novom prostredí, to sú témy, ktoré deštruktívne kulty používajú ako návnadu.

4, zmeny v kvalite a kvalite voľného času:
Voľný čas – chápeme ako čas voľnosti a slobody, ktorý má jednotlivec mimo svojich povinností (pracovné, študijné iné) na seba vyjadrenie a sebarealizáciu podľa vlastných potrieb a záujmov.“
- je chápaný ako čas pre seba, ktorý zostane človeku po splnení povinností na individuálnu sebarealizáciu podľa vlastných potrieb a záujmov, ktorým môže disponovať na základe vlastného rozhodnutia a voľby.„
- je možné vnímať, ako opak nutnej práce a povinností, čas, keď si svoje činnosti môžeme slobodne vybrať, konáme ich dobrovoľne a radi, prinášajú nám pocit uspokojenia a uvoľnenia. „
- je špecifická a dôležitá súčasť života detí, mládeže, pre človeka v každom veku. Je to čas na oddych, rekreáciu, regeneráciu fyzických a psychických síl, uvoľnenie po práci a štúdiu, na spoločenské stretnutia. Čas na sebarealizáciu v aktivite a činnosti podľa vlastných potrieb a záujmov.“

Voľný čas:
– „je hodnota, teda niečo cenné, čo je pre človeka dôležité a výrazne zasahuje do jeho existencie.
– je hodnota individuálna je to čas na sebarealizáciu a rozvoj každej osobnosti.
– je hodnotou sociálnou možno ho na prospech spoločnosti racionálne využívať.
Kvalitné využívanie voľného času sa tak stáva jednou z najdôležitejších spoločenských tém súčasnosti. V tomto kontexte je potrebné si uvedomiť, že práve zmysluplné využívanie voľného času je jednou z najefektívnejších foriem primárnej prevencie vzniku akejkoľvek závislosti.

Vypĺňanie voľno-časovej prázdnoty je nahradzované umelou zaneprázdnenosťou, ktorá je charakteristická nie len pre produktívnu časť obyvateľov, ale v nie jednom prípade i pre seniorov a mládež. Takýto spôsob využívania voľného času však neprináša pocity plnosti a uspokojenia, plodí skôr beznádej. Kulty a sekty ponúkajú cestu ako sa vysporiadať s týmito pocitmi, a to prostredníctvom silného previazania sa s previazanou a novou ideológiou.

1.5 Dôsledky členstva v sekte
Dlhodobé členstvo v sekte obyčajne vedie k extrémnej závislosti. Psychickou manipuláciou dochádza k posunu pôvodnej identity človeka do tzv. kultovej závislosti bez toho, aby si to dotyčný uvedomoval. Psychická závislosť na sekte sa prejavuje v spôsobe reči a prázdnych frázach, ktoré dotyčný používa, v neschopnosti dobre sa sústrediť a cieľavedome rozmýšľať, v celkovej otupenosti a únave, ako aj v strate objektívneho pohľadu na svet.
V dôsledku odcudzenia nie je schopný sám riešiť problémy všedného dňa, izoluje sa od svojich priateľov, rodiny a spolupracovníkov. Stáva sa, že ich celkom opustí, ak sekta žije v spoločnej komunite.

Subjektívny dôsledok členstva je aj individuálna neschopnosť opustiť sektu. Postihnutý trpí strachom pred predpoveďami sekty o odpadlíkoch, strachom z katastrofy, ktorá ľudstvo čaká.
Tu je potrebné podotknúť, že na jednej strane sa sekta tvrdošijne usiluje o opätovné nadviazanie kontaktov z bývalými členmi a získať ho späť.
Na druhej strane sa bezohľadne zbavuje svojich členov, ktorí ochorejú, zoslabnú a nevládzu pre sektu ďalej pracovať. /príp. sú kritický a neprispôsobivý/

2 ZNAKY SIEKT:
Hummel napr. uvádza tieto 4 znaky:
1, Kult osobnosti                                                                                                                                                                                                                                                                                Skupine zvyčajne dominuje zakladateľ alebo vodca ovenčený svätožiarou mesiáša, osvieteného majstra či najlepšieho terapeuta sveta, ktorý má vždy a vo všetkom pravdu na základe akéhosi trvalého zjavenia. Vodca má nad skupinou neobmedzenú moc a vyžaduje bezvýhradnú vernosť, poslušnosť a oddanosť.
2, Exkluzivita
Skupina si robí nárok na pravdu a spásu. Charakteristické je nekritické prijímanie náuky spojené s podceňovaním rozumových schopností. Obľube sa tešia jednoduché odpovede na zložité otázky a ľahko zapamätateľné poučky použiteľné vždy a všade.
3, Štruktúry vyznačujúce sa závislosťou
Organizačná štruktúra skupiny je hierarchická, autoritárska, niekedy aj totalitná a vedie k závislosti. Programovo sa používa psychická manipulácia.
4, Zárodky konfliktov
Vzťah k okoliu je konfliktný. Okolie sa vníma ako nepriateľské, v členoch skupiny sa živí pocit nepochopenia a prenasledovania. Svet sa démonizuje, skupina glorifikuje. Informácie “zvonka” sa triedia, kontakt so “svetom” sa niekedy obmedzuje na jedinú formu – propagáciu

Podľa Zdenka Vojtíška vystihuje najlepšie podstatu toho, k čomu v sekte dochádza, pojem zneužitie.
Tento pojem vyjadruje, že čokoľvek, čo je dobré, možno zneužiť, tzn. použiť na účel iný ako ten, pre ktorý to bolo určené.
Tak sa aj ľudská náboženskosť, teda vedomie a postoj závislosti na vyššej, transcendentnej skutočnosti, môže stať predmetom zneužitia.

Zneužívanie túžby po prijatí, po láske, pravde, zneužívanie dôvery, obetavosti, autority, zneužívanie psychickej lability, dôverných informácií, prekrúcanie historických faktov a podobné skutočnosti, sa tak stávajú bezpečnými identifikačnými znakmi sekty.
Vojtíšek považuje v tejto súvislosti za potrebné upozorniť, že nezodpovedné, zneužívajúce a teda naozaj sektárske správanie sa náboženského spoločenstva k jej jednotlivému členovi sa môže vyskytnúť azda vo všetkých náboženských spoločnostiach, ktoré nestratili dôvod svojej existencie.

3. DOVODY ÚSPECHU SIEKT                                                                                                                                                                                                                                                                Príťažlivosť siekt nie je náhodná.
Rozpad:
- tradičných spoločenských štruktúr,
- kultúrnych modelov
- tradičných hodnotových systémov,

Príčina rozpadu:
1, industrializácia,
2, urbanizácia,
3, migrácia,
4, rýchly rozvoj komunikačných systémov
5, komplexne racionálne technokratické systémy vytvárajú :
a, v mnohých jedincoch pocit dezorientácie,
b, vykorenenia,
c, neistotu, v dôsledku čoho sa stávajú zraniteľnými.

Podobné situácie vedú prirodzene k hľadaniu riešení, pričom sa často najjednoduchšie riešenie zdá byť najlepším a ľudia sú vystavení pokušeniu prijímať ho ako jedinú a definitívnu možnú odpoveď.

Sekty sú manifestáciou spoločenskej a náboženskej krízy, výrazom spoločenských a cirkevných pomerov.
Odchod ľudí do alternatívnych svetov siekt sa javí ako určitý druh protestu, nespokojnosti s daným stavom vecí, sklamania z panujúcich pomerov.
Pre cirkev je táto skutočnosť výzvou.
Výzvou k zmene a obnove. Katolícka cirkev by mala do istej miery venovať pozornosť úspechu týchto skupín, aby našla nové podnety a obnovila svoj jazyk a spôsob evanjelizácie.

Dokument Fenomén siekt a nových náboženských hnutí ako pastoračná výzva, ktorý vydali štyri dikastérie rímskej kúrie – Sekretariát pre jednotu kresťanov, Sekretariát pre nekresťanov, Sekretariát pre neveriacich a Pápežská rada pre kultúru – v roku 1986, je jednou z odpovedí na túto výzvu. Podľa diagnózy, ktorú dokument ponúka, spočíva príťažlivosť siekt v schopnosti osloviť a zachytiť človeka v jeho potrebách. Tie formuluje takto:
• Hľadanie príslušnosti
Človek ako sociálna bytosť sa nezaobíde bez spoločenstva. Sekty odpovedajú na túto potrebu tým, že ponúkajú prijatie, porozumenie, zdieľanie spoločného cieľa, pocit bezpečia a ochrany.
• Hľadanie odpovedí
Sekty ponúkajú jednoduché odpovede na zložité otázky, jasné smernice, morálnu výzvu, pragmatickú teológiu zameranú na úspech, synkretickú teológiu predstavovanú ako “novú pravdu”.
• Hľadanie celistvosti
Ľuďom zmäteným, zraneným, vylúčeným, ľuďom, ktorí pociťujú nedostatok harmónie, spontánnosti, tvorivosti či zdravia, sekty ponúkajú uzdravenie, celistvosť, harmóniu, spontánnosť, tvorivosť, prežívanie, duchovný zážitok.
• Hľadanie kultúrnej identity
Sekty ponúkajú opätovné sprístupnenie tradičných kultúrnych, sociálnych a náboženských hodnôt.
• Potreba po uznaní a jedinečnosti
Sekty prejavujú záujem o konkrétneho človeka a ponúkajú možnosť patriť ku skupine vyvolených.
• Hľadanie transcendentna
Sekty ponúkajú spiritualitu, mystiku, meditáciu, slávenie atď.
• Potreba duchovného vedenia
Sekty ponúkajú vedenie prostredníctvom charizmatických vodcov, majstrov, guruov.
• Potreba vízie
Sekty ponúkajú nový pohľad na človeka, vesmír, dejiny; ponúkajú zmysel a nádej; sľubujú začiatok nového veku.
• Potreba angažovať sa
Sekty ponúkajú možnosť angažovať sa, pracovať na pretváraní sveta.

To všetko, alebo aspoň väčšiu časť toho, sekty zdanlivo ponúkajú. To všetko, alebo aspoň väčšia časť z toho, spoločnosti a cirkvám chýba – aspoň v očiach tých, ktorí sa pre sekty rozhodujú.
A tak ten, kto je hladný, berie tam, kde dávajú. Je na tom snáď niečo divné? Veď iba ten, kto má, môže dať! Je potom ale divné hľadať odpoveď na problém náboženského sektárstva v inom ako v tom: mať čo dať?

Veď práve v tom sú sekty výzvou, v tom sú poučením. Ukazujú totiž, čo by sme mali a mohli mať, čo však nemáme.
Z pestrej škály rôznych dôvodov popularity siekt považuje Paul Zulehner za zvlášť významné dva:
1, neuspokojenú náboženskú túžbu
2, nezvládnutú slobodu.
Kultúra slobody, ktorá je na postupe už istý čas, sa stáva pre nie zanedbateľnú časť populácie nezvládnuteľnou. Dalo by sa predpokladať, že v čase ustavične sa množiacich výziev k slobode bude vzrastať schopnosť verejnosti slobodne utvárať svoj život.
Namiesto toho však, v niektorých prípadoch, klesá.
Uprostred najrozmanitejších slobôd sa človek paradoxne zrieka slobody ako takej. A tak uteká. Uteká do raja alkoholu či drog alebo, napríklad, do alternatívneho sveta siekt. Človek na úteku je pochopiteľne málo prístupný vecnej diskusii či argumentácii.


4. ODPOVEĎ NA VÝZVU SIEKT
Cirkev vlastní neoceniteľné duchovné bohatstvo, ktoré môže ľudstvu ponúknuť. Je to Kristus, ktorý sa označil ako “cesta, pravda a život” (Jn 14, 6). Je to kresťanská cesta stretnutia s Bohom modlitbou, askézou, objavením zmyslu života.
Zjavovať Božiu lásku sviatostným i nesviatostným spôsobom a participovať na spásnej aktivite Boha v dejinách je najvlastnejším cieľom poslania, ktoré cirkev prijala od svojho zakladateľa. Základnou úlohou Cirkvi vo všetkých epochách a zvlášť v našej je zamerať pohľad človeka vedomie a skúsenosť celého ľudstva na tajomstvo Krista. Práve to cirkev môže a má svetu ponúknuť. Práve to je zároveň aj tou najlepšou odpoveďou na výzvu, ktorou sú sekty.
Stretnutie s Bohom, tušenie Boha, skúsenosť Boha z prvej ruky by teda mali byť ústrednými cieľmi pastorálnej práce. Toto sa nedá nahradiť kognitívne poučujúcou rečou o Bohu, a ešte menej jednostranným ohlasovaním morálky. A práve tu potrebujú veľké kresťanské cirkvi nutne prejsť vývojom. Ide o to poskytnúť hľadajúcim bezdomovcom domov v Božom tajomstve. Mystagogická pastorácia je najlepšou odpoveďou na výzvu siekt.

Mystagogická katechéza! Čosi také prosté a pritom také ťažké.
A neuveriteľné účinné. Najúčinnejšie zo všetkého.
Samotná podstata nasledovania Krista.
Podstata kresťanského života. Ozvena Pavlovho zvolania: Nežijem už ja, ale Kristus vo mne.

Ozvena Foucauldovho vyznania: “Byť Tvojim učeníkom znamená byť celkom Tvoj, úplne Ti patriť, byť s Tebou dokonale spojený a tvoriť s Tebou jednotu; znamená to, že žijeme už len preto, aby si v nás žil Ty.
Z hľadiska hierarchie, usporiadania a štruktúry môžeme sekty rozdeliť na sekty s
• pyramídovou štruktúrou,
• pavučinovou štruktúrou,
• hviezdicovou štruktúrou
• sférickou štruktúrou.

Typy kultov a siekt:
1. zhubné náboženské kulty – orientujú sa na náboženské dogmy, odmietajú ekumenickú spoluprácu, trestajú kritiku a propagujú rôzne rituály (napr. scientologická cirkev, Svedkovia Jehovovi, Svetová cirkev božia),
2. politické kulty – organizované okolo určitej politickej dogmy (napr. Árijský národ),extrémistické politické smery. Sú organizované okolo politickej dogmy, ktorá je podľa nich jediná správna cesta na vyriešenie celosvetových problémov.
3. psychoterapeuticko-výchovné kulty – sprostredkúvajú duchovné vízie a osvietenie prostredníctvom seminárov a sústredení, ktorých výsledkom je prepuknutie duševných chorôb (napr. Hnutie New Age), / „psychoterapeutické“ sústredenia a semináre, ktoré považujú za jediný recept na plnohodnotné prežitie života /
4. komerčné kulty – organizované v pyramídových formách predaja rôznych výrobkov, inzerujú v miestnych novinách a sľubujú výnosné zamestnanie a zaujímavé cesty do zahraničia (napr. Herbalife, Amway International).
Veria v moc peňazí. Najdôležitejší cieľ je osobný úspech a prospech. Skrývajú sa pod názov rôznych obchodných spoločností, ich „božstvom“ je finančný zisk a hmotný majetok. Neváhajú zneužiť také hodnoty ako zdravie, ekológia, pomoc blízkemu.

3.1 Prevencia závislosti na sekte
Závislosť predstavuje súbor príznakov symptómov, ktoré vznikajú následkom pôsobenia príslušného podnetu na organizmus alebo psychiku, ale najmä pri jeho abstinencii.
V tejto časti priblížime niektoré navrhované opatrenia na ochranu človeka, najmä detí a mládeže, pred nebezpečenstvom kultov a siekt. Vzhľadom na to, že odhliadnuc od niekoľkých lokálnych skupín sú sekty vo všeobecnosti medzinárodné koncerny, je potrebné prijímať medzinárodné opatrenia. Rada Európy i Európsky parlament sa týmto problémom už niekoľkokrát zaoberali.

Dôležité materiály, ktoré boli prijaté týmito inštitúciami patrí:
1, Rezolúcia o sektách v Európe prijatá Európskym parlamentom 29.2.1996
2, Odporúčania Rady Európy z 22.6.1999 o ilegálnych aktivitách siekt.

K súkromným medzinárodným aktivitám v tejto oblasti patrí založenie Európskej federácie pre výskum a informácie o sektách FECRIS, ktorej cieľom je skúmať praktiky a vplyv deštruktívnych kultov a siekt na jednotlivcov, rodiny a demokratické spoločnosti, informovať o nich, pomáhať obetiam a zastupovať ich pred úradmi.

Na základe predbežnej analýzy situácie v SR navrhujeme zamerať sa na nasledujúce potencionálne východiská:
1, Príprava budúcich odborníkov vzdelaných v oblasti kultov a siekt v tejto súvislosti považujeme za užitočné doporučiť vysokým školám, ktoré sa systematicky venujú príprave budúcich pracovníkov pomáhajúcich profesií / učiteľov, vychovávateľov, psychológov, sociálnych pracovníkov, sociálnych pedagógov, misionárov a pod. /zahrnúť do svojich študijných plánov okruh základných vedomostí a zručností, ktoré sa týkajú problematiky pôsobenia siekt.
2, Možnosť pôsobenia pedagogických pracovníkov na riešenie tohto problému v rámci primárnej prevencie:
A, zabezpečiť možnosti zmysluplného využívania voľného času mládeže priamo na školách, v domove mládeže, sprístupniť školské areály aj v čase mimo vyučovania.
B, v rámci odborného vzdelávania pedagogických pracovníkov zabezpečiť základné informácie o pôsobení siekt.
C, Dôsledne preverovať ponúkané atraktívne aktivity
/aj preventívne zamerané/ zo strany mimoškolských subjektov: mnohé zhubné sekty sa prezentujú práve takýmto spôsobom
/ide napr. o školiace stredisko BASIC, ktoré je pod vplyvom scientológie./