Nastalo obdobie poznačené vnútornými náboženskými nepokojmi, ktoré vyústilo do krvavých zrážok. S prestávkami trvalo skoro tridsať rokov, Vazulovi synovia – Ondrej, Béla a Levante – boli ešte za čias kraľovania Štefana poslaní do vyhnanstva na Kyjevskú Rus. Ondrej sa dal v Kyjeve pokrstiť a stal sa zaťom Jaroslava Múdreho, práve on sa mal stať budúcim uhorským panovníkom. Všetko skomplikovali pohanskí vzbúrenci pod vedením vodcu Vathu, ktorí medzitým začali ohrozovať kresťanstvo v podunajských oblastiach. Ničili kostoly, kresťanské pamiatky, ba objavila sa aj oprávnená obava, že sa dostanú cez Dunaj a budú znepokojovať slovenskú oblasť. Kresťanské obyvateľstvo slovenského územia sa postavilo na obranu. Chcelo zastaviť nápor nepriateľských síl a prispieť takto na pomoc svojím kresťanským bratom v Zadunajsku.

Väčšia legenda o sv. Gerhardovi z 13. storočia spomína sv. Bystríka ako spoločníka umučenia svätého Gerharda za pohanského povstalca Vathu v roku 1047. Podľa tohto hagiografického záznamu o svätom Gerhardovi sa pred Budínom v Chráme sv. Sabíny zišli biskupi Gerhard, Buldus, Benetus a Bestricus - Bystrík. Ich pôsobenie sa neskoršie určuje takto: Gerhard, benediktín pochádzajúci z Benátok pôsobil od roku 1030 v novozaloženom biskupstve v Čanáde, Buldus vo Veszpréme, Benetus v Ostrihome a Bystrík podľa Annales ecclesiastici regni Hungariae a Ľudovíta De Mesnila pôsobil od roku 1034 ako biskup v Nitre. Biskupi tu čakali na kráľovičov, prichádzajúcich z Kyjevskej Rusi, ktorých pozvali späť do Uhorska aby niektorého z nich, pravdepodobne Ondreja, korunovali za uhorského kráľa. Biskup Gerhard predniesol ohnivú kázeň o viere v Boha a o obetách, ktoré má kresťan prinášať pre Krista. Na konci kázne so slzami v očiach dodal: "Bratia, na zajtra sme pozvaní na hostinu Božieho Baránka. Bez otáľania sa ponáhľajme zomrieť za Krista!" Potom vysvetlil, že v predchádzajúcu noc videl Pannu Máriu, ktorá ich prijímala do svojho náručia. Biskupi sa vzájomne vyspovedali, posilnili vo viere a pripravili na smrť. Jeho predpoveď, že okrem ostrihomského arcibiskupa všetci čoskoro podstúpia mučenícku smrť, sa splnila. Sotva prišli k Dunaju, vojsko pohanského Vathu ich dostihlo. Gerharda priviazali na voz, ktorý spustili z hory do Dunaja, a na mieste ho ukameňovali. Kopec na tomto mieste je dnes pomenovaný na pamiatku po sv. Gerhardovi, leží pri Dunaji severne od Budapešti a v maďarčine sa nazýva Gellért. Buldu tiež kameňovali. Bystrík sa spolu s Benetom usilovali prejsť na druhý breh Dunaja člnom, kde už bolo vojsko Ondreja prichodivšieho z Kyjevskej Rusi.