„Potom som sa prebudil akoby tie slová boli napísané v mojom srdci.“ Mohamed opustil jaskyňu a len č došiel doprostred hory, začul nebeský hlas: „Mohamed, ty si Posol Boží a ja som Gabriel.“ „Pozrel som hore a uvidel som tam Gabriela v podobe muža s natiahnutými nohami na obzore.“ Anjel mu zopakoval tie isté slová a Mohamed sa naňho díval ako skamenený, nebol schopný vykročiť ani cúvnuť. „Odvracal som sa s tvárou od neho, ale všade som ho videl.“ (Podľa slov. prekl. Jána Paulinyho)
Prvé tri roky po zjavení Mohamed nevystupoval so svojím učením verejne, pretože sa zo začiatku bál, že je posadnutý džinom (démonom) a snom nechcel príliš veriť, dokonca pomýšľal i na samovraždu. Prvá žena, ktorá uverila v jeho prorocké vyslanie bola jednoznačne Chadídža, ale názory na prvého muža sa rozchádzajú. Do úvahy prichádzajú traja muži, a to Abú Bakr (neskorší prvý kalif), Alí (Mohamedov bratranec) a Zajd ibn Haritha (otrok v Mohamedovom dome). Najväčší prínos pre začiatky islamu však mal Abú Bakr. Ten Mohamedovi priviedol jeho najvernejších prívržencov a bol od začiatku jeho najbližším priateľom a radcom. V týchto prvých rokoch uverilo Mohamedovmu učeniu asi päťdesiat ľudí. A to ako príslušníci najvplyvnejších rodín, tak i menej významných, taktiež otroci a prepustení väzni. Ale boli to predovšetkým mladí ľudia. Aj dôvody, z ktorých sa priklonili k novému náboženstvu, boli rôzne: väčšinu lákal náboženský obsah viery, ktorý vyhovoval ich potrebám, iní videli v Mohamedovi pokračovateľa ideí Ligy čestných, boli tu i tak, ktorí pociťovali všeobecnú neistotu Mekky a hľadali oporu v spoločnosti rovnako postihnutých. Ale vcelku prevládali náboženské motívy. Mohamed zo začiatku zhromažďoval prívržencov svojho náboženstva pravdepodobne vo svojom dome, no okolo roku 614 prívržencov pribúdalo jeho vlastný dom už nestačil: Strediskom náboženstva sa teda stal dom Al-Arkama, bohatého a nezávislého mladého muža z najbohatšieho mekkánskeho rodu Machzúmovcov.

Vystúpenie na verejnosť
Mohamed prvý raz vystúpil verejne so svojím učením roku 612, po vízii, pri ktorej dostal príkaz zverejniť svoje zjavenia. V ďalšom období učenia sa už začala prejavovať opozícia voči Mohamedovi i jeho prívržencom, a to najmä zo strany rodov, ku ktorým prívrženci patrili. Z nich najznámejšie boli dva, a to Machzúmovci a Umajjovci. Báli sa najmä toho, že Mohamed sa snaží o znesvätenie symbolov ich náboženstva. Najprv sa s ním snažili vyjednávať. Prijali ho do najužšieho kruhu tých, ktorí mali v rukách monopol najvýnosnejších obchodných operácií. Za to však od neho požadovali ústupky, ktoré ho mali zbaviť morálnej a intelektuálnej prevahy. Žiadali od neho, aby prestal útočiť na pohanské božstvá. Mohamed s tým po dlhom váhaní súhlasil, no potom opätovne pochopil, že by tým podryl všetko svoje predošlé učenie, a tak od tohto kompromisu ustúpil.