Úvod
V období po teroristických útokoch na mesto New York, ktoré snáď otriasli každého z nás, som začala, i keď vzhľadom na svoj vek dosť naivne, pátrať po príčinách tejto udalosti. A práve vtedy som si uvedomila, koľko málo viem o východných krajinách i o samotnom islame. Pre Európana je asi dosť zložité pochopiť význam svätej vojny. Veď dá sa tvrdiť, že islamské náboženstvo často prerastá vo fanatizmus. A na to, aby sme pochopili toto zmýšľanie arabského človeka, ktorý dokáže na sebe odpáliť kilogramy výbušniny v chorej predstave, že oslobodí svoj svet, nám nestačí len zamýšľanie sa nad príčinami. Treba pátrať, pátrať dve tisícky rokov dozadu a v tomto období hľadať korene islamského náboženstva, ktoré je pre nás tak vzdialené a nepochopiteľné a snáď až príliš často spojené s nesmiernym krviprelievaním. Či už vezmeme do úvahy už spomínané útoky na New York alebo boj Izraelu a Palestíny o Jeruzalem, alebo sa vraciame späť do histórie, všade sa pred nami vynoria strašné obrazy. No je skutočne islam založený len na krviprelievaní a terore, alebo je to skutočne náboženstvo, ktoré má korene v kresťanstve a židovskom náboženstve a je teda založené na duchovnej hodnote? Ale aby sme lepšie pochopili aj vznik islamu, treba do stredobodu pozornosti postaviť jeho zakladateľa, ktorý sa pokúsil o vytvorenie úplne nového náboženstva, o zmenu zmýšľania celého svojho národa, a tým sa postaviť proti všetkým, proti celému národu, a to všetko na základe jediného zjavenia, o ktorom i sám pochyboval. Niečo takého je naozaj fascinujúce. Hlavne preto, že Mohameda si na rozdiel od Ježiša predstavujeme (aspoň z môjho pohľadu) ako človeka z mäsa a kostí. Ježiš je pre nás skôr symbolom, než živou bytosťou. Preto je ozaj jeho konanie obdivujúce, i keď je na mieste podotknúť, že rovnako ako každý človek, i Mohamed nekonal vždy ideálne. A nesmieme taktiež zabúdať, že žil pred dvoma tisíckami rokov a tradície (sunny) o jeho živote neboli spísané bezprostredne po jeho smrti, ale s určitým odstupom času, takže je i pre historika veľmi ťažké dokázať, ktorá myšlienka je pravdivá, a ktorá pozmenená, či dokonca úplne pozmenená. A tak bolo i pre mňa dosť ťažké hľadať skutočnú pravdu. Preto som nečerpala materiál z jediného zdroja, snažila som sa o konfrontáciu, pričom som vyberala údaje menej opradené legendami, či v prípade, ak sa jednalo o nie príliš závažnú informáciu a zdroje sa príliš rozchádzali v jej podaní, snažila som sa bez nej zaobísť.