Tento Afričan bol špekulatívny mysliteľ a zároveň vášnivý, zapálený človek. Pravda preňho nebola iba predmetom poznania, ale aj lásky, lebo preňho bola zároveň krásou. Keď písal nerozvíjal nejakú akademickú otázku, ale čerpal z hlbších zdrojov, ktoré mu odkryl zápas, odohrávajúci sa v jeho duši a v bojoch na celom svete. Augustín sa narodil 13. novembra v roku 354 ako syn veľkostatkára a člena magistrátu v Tagaste, malom meste v numidskej provincii, dnešnom Alžírsku. Pravdepodobne bol Berber a zaiste poznal zopár úlomkov púnskej reči, ale jeho materinskou rečou bola latinčina. Ako rímsky občan vyrástol v kultúre neskorej Rímskej ríše, čo sa stalo základom pre jeho vzdelanie a celoživotné pôsobenie. V čase keď bol tento svätec ešte dieťaťom Rímska ríša bola v kríze a postupne sa rozpadávala. Ako 6-ročný sa stal žiakom v tagastskej škole. O štyri roky neskôr chodil do školy v Madaure a na jeseň roku 370 nastúpil na štúdia do Kartága. Už ako 19-ročný si otvoril školu slobodných umení, no neskôr začal učiť v mestskej škole v Kartágu. V priebehu ďalších rokov vystriedal miesta svojho pôsobenia niekoľkokrát. V auguste 386 Augustín objavil rehoľnícky ideál a obrátil sa. Začal písať proti skepticizmu akademikov a vzdal sa profesúry. O rok na to sa Augustín dal pokrstiť. Ďalších 9 rokov strávil písaním, ale aj aktívnym zapájaním sa do vtedajších problémov. Potom sa stal koadjútorom v Hippe a bol vysvätený za biskupa. Počas svojho nasledujúceho života musel prekonať smrť svojich popravených priateľov, boj proti pelagiánstvu, bludárom aj zradu. V tomto období už pôsobil v Hippe v Afrike. Za celý svoj život napísal nespočetné množstvo kníh proti neprávostiam, ktoré zmietali vtedajší Rím. 28. augusta 430 zomiera takmer sedemdesiatšesťročný Augustín v obliehanom Hippe. Od 8. storočia sú jeho telesné pozostatky uložené v dominikánskom kostole v Pávii.