Potom je to spoločenstvo veriacich, ktorí spôsobom svojho života a konania dosvedčujú Pána a obracajú pohanov. Ďalej sú to zvlášť poverení, ktorí sú určení hlásať evanjelium. Tak vysiela kresťanská obec v Antiochii svojich členov na misie: po pôste, modlitbe a eucharistii zistia, že Duch si vyvolil Pavla a Barnabáša pre misie. Misie sú teda v začiatkoch chápané ako úloha obce, ako zodpovednosť miestnej cirkvi. Obec potrebuje "misionárov", aby sa rozšírila. Okrem týchto vyslaných boli aj takí, ktorí spontánne dosvedčovali novotu meniacu ich život a ktorí vznikajúce spoločenstvo spájali s apoštolskou cirkvou.
Skutky apoštolov naznačujú, že misie boli zároveň chápané ako samozrejmé ovocie kresťanského života, ako úloha každého veriaceho, svojou životosprávou podľa možnosti aj výslovným hlásaním dávať osobné svedectvo viery.

Krása dnešnej doby
Naša doba má v sebe zároveň čosi dramatického i fascinujúceho. Kým sa ľudia z jednej strany náhlia za materiálnym prospechom a stále viac sa ponárajú do konzumného materializmu, ukazuje sa na druhej strane úzkostlivé hľadanie zmyslu, potreba vnútorného života, snaha naučiť sa nové formy koncentrácie a modlitby. Nielen v nábožensky formovaných kultúrach, ale aj v sekularizovaných spoločenstvách sa hľadá duchovná dimenzia života. Cirkev vlastní neoceniteľné duchovné bohatstvo, ktoré môže ľudstvu ponúknuť. Je to Kristus, ktorý sa označil ako "cesta, pravda a život" (Jn 14,16). Je to kresťanská cesta stretnutia s Bohom modlitbou, askézou, objavením zmyslu života. Aj to treba ohlasovať.

Môžem pomôcť i ja? – Kresťanské svedectvo
Každý kresťan môže neoceniteľným spôsobom vnášať do svojho prostredia atmosféru oživovanú láskou, ktorou nás miluje Boh: On chce, aby sme sa tou istou láskou aj my navzájom milovali (1Jn 4,11). Kresťanská láska sa rozprestiera naozaj na všetkých bez rozdielu rasy, spoločenského postavenia alebo náboženstva, nečakajúc nijakej odmeny ani vďaky. Ako nás Boh miluje nezištnou láskou, tak aj veriaci majú sa vo svojej láske venovať samému človeku, milujúc ho tým istým srdcom, akým Boh hľadá človeka. Teda ako Kristus chodil po všetkých mestách a dedinkách a uzdravoval všetky choroby a neduhy na dôkaz príchodu Božieho kráľovstva, tak aj Cirkev je prostredníctvom svojich synov a dcér v spojení so všetkými ľuďmi každého postavenia, najmä však s chudobnými a trpiacimi, a ochotne sa im venuje. Hej, aj ona má účasť na ich radostiach a žalostiach, pozná ich životné túžby a tajomstvá a súcití s nimi v smrteľných úzkostiach.