Tým, čo hľadajú mier, túži odpovedať v bratskom dialógu, prinášajúc im pokoj a svetlo evanjelia.

Kresťania sa majú pričiniť v spolupráci so všetkými ostatnými o správne usporiadanie hospodársko-sociálnych záležitostí. S osobitnou starostlivosťou nech sa venujú výchove detí a mládeže v školách každého druhu, ktoré treba považovať nielen za znamenitý prostriedok kresťanskej výchovy a kresťanského vzdelávania mládeže, ale aj za veľmi vzácnu službu ľuďom, zvlášť však rozvojovým národom, na povznesenie ľudskej dôstojnosti a prípravu ľudskejších pomerov. Nech majú okrem toho účasť na snahách národov, ktoré bojujú proti hladu, nevedomosti a chorobám, a tak sa usilujú utvoriť lepšie životné podmienky a upevniť pokoj na svete. V tejto činnosti nech je veriacim vítaná rozumná družná spolupráca s podujatiami, ktoré organizujú súkromné i verejné ustanovizne, vlády, medzinárodné organizácie, rozličné kresťanské spoločenstvá, ako aj nekresťanské náboženstvá.
Avšak Cirkev sa v nijakom prípade nechce miešať do vedenia pozemského spoločenstva. Nerobí si nijaké iné nároky, len aby svojou láskou a vernou službou mohla byť s pomocou Božou osožná ľuďom.
Takým spôsobom pomáhajú ľuďom dosiahnuť spasenie láskou k Bohu a blížnemu a uvádzajú ich do svetla tajomstva Kristovho, v ktorom sa zjavil nový človek, stvorený podľa Boha a v ňom sa zjavuje láska Božia.