Protestantizmus

Spolu s katolicizmom a pravoslávím je jeden z troch základných variantov kresťanstva.
Dnes ho predstavuje súhrn viacerých samostatných protestantských smerov, ktorých vznik je spojený s reformáciou, širokým protikatolíckym hnutím v Európe v 16. storočí. Nekládla si za cieľ katolícku cirkev odstrániť, ale iba „ zlepšiť“ ,reformovať ju. Protestantizmus prijíma všeobecné kresťanské predstavy o existencii boha, jeho trojjedinosti, o nesmrteľnosti duše, o raji a pekle (odmieta však kat. očistec), o zjavení a pod. Zároveň vyzdvihol tri nové princípy: spásu osobnou vierou, odstránenie rozdielu medzi duchovnými a laikmi (ruší sa cirkevná hierarchia) a výhradnú autoritu biblie. Duchovní v protestantizme nemá právo napr. individuálne spovedať a odpúšťať hriechy, je podriadený náb. obci. V protest nejestvuje celibát, kláštory a rehoľníctvo. Zo sviatostí zachováva len krst a prijímanie, odmieta uctievanie relikvií a obrazov svätých. Bohoslužby sú veľmi zjednodušené, redukujú sa na kázeň, spoločné modlitby a spievanie žalmov v nár. reči. Biblia sa pokladá za jediný zdroj vierouky, je prekladaná do nár. jazyka a jej štúdium je zákl. povinnosťou každého veriaceho. Prvotnými formami protest. boli: luteránstvo, zwilingliánstvo, kalvinizmus, unitárstvo, sociniáni, anabaptisti, anglikánstvo. Neskôr vzniklo mnoho prúdov známych ako „neskorý protest. “ : baptizmus, metodisti, kvakeri, adventisti, Svedkovia Jehovovi, mormóni. Formovanie väčšiny týchto smerov prebiehalo v mene „náb. renesancie“, návratu k ideám ranného kresťanstva. V súčasnosti je protestantizmus najviac rozšírený v škand. krajinách, USA, Nemecku, VB, Holandsku, Kanade a Švajčiarsku.


Anabaptisti (novokrstenci)
Stúpenci hnutia, ktoré vzniklo v období reformácie vo Švajčiarsku a Nemecku. Hlásali slobodu vyznania, aby sa tak vytvorila slobodná cirkev, do záležitostí ktorej by nezasahoval štát. V súvislosti s tým krstili až dospelých. Odmietali cirkevnú hierarchiu, hlásali odluku cirkvi od štátu a náb. slobodu osobnosti. Za základ viery pokladali bibliu. Boli prenasledovaní, príslušnosť k anabaptizmu sa trestala smrťou.

Anglikánska cirkev
Je to štátna cirkev v Anglicku, ktorá vznikla v období reformácie. Spája katolícku dogmu o spasiteľskej moci cirkvi s protestantským učením o spasení prostredníctvom osobnej viery v boha. Je bližšia kat. cirkvi ako iné protest. cirkvi. Obradová stránka katolicizmu sa takmer vôbec nereformovala. Hlavou ang. cirkvi je kráľ, ktorý vymenúva biskupov.

Najprednejším biskupom je arcibiskup canterburský. V ang. cirkvi existujú 3 hl. prúdy: „vysoká “, ktorá je katolicizmu najbližšia, „nízka“ – blízka puritanizmu a „široká“- vedúci prúd v ang. cirkvi, usilujúci sa zjednotiť všetky kresť. prúdy.

Baptizmus
Vznikol zač. 17. stor. ako protestantská sekta. Jeho zakladateľmi boli Angličania, ktorí ušli do Holandska pred prenasledovaním angl. cirkvou. Ideológia ranného baptizmu vyjadrovala snahy o náb. slobodu, náb. toleranciu a odluky cirkvi od štátu. Za jediný prameň vierouky pokladá bibliu. Časť baptistov, ktorá vychádza z tradícií kalvinizmu, predpokladá, že ešte pred stvorením sveta predurčil boh niektorých ľudí na spasenie, iných na záhubu – osobitní baptisti. Neuznáva svätých, relikvie, obrazy svätých, rehole, sviatosti. Uznáva len tie sviatky, ktoré sú podľa evanjelií späté so životom Krista. Náb. obce riadi volený presbyter a rada.

Metodisti
Stúpenci jedného z protest. smerov, kt. vznikol ako obrodné hnutie v rámci anglikánskej cirkvi. John Wesley založil neveľký krúžok, ktorého členovia sa vyznačovali mimoriadnou náb. horlivosťou, vytrvalosťou a metodickosťou pri štúdiu biblie a praktickom dodržiavaní evanjelia. Cieľom bolo reformovať angl. cirkev a zvýšiť záujem o náb. Hlavnú pozornosť venovali kazateľskej činnosti. Hnutie sa veľmi rozšírilo v Anglicku a jeho kolóniách vďaka putovným kazateľom.

Kvakeri
Protestantská sekta, ktorá vznikla v 17. stor. v Anglicku. Jej zakladateľom bol remeselník George Fox. Zvláštnosťou vierouky je téza, že pravdivosť viery sa neprejavuje v tom či onom cirkevnom učení, ale v akomsi akte „osvietenia svätým duchom, vnútorným svetlom“, ktoré svedčí o večnej prítomnosti Krista v každom veriacom a ukazuje cestu k mravnej dokonalosti. Za jediný a absolútny prameň viery pokladajú Písmo sväté. V súlade s uznaním „osvietenia“ nie sú v miestnostiach, kde sa modlia nijaké náb. predmety. Odmietajú duchovenstvo a hlásajú rovnosť všetkých členov obce. Ich morálne zásady vyžadujú absolútnu čestnosť vo vzájomných vzťahoch, povinnosť pracovať, prísne zachovávať manželské vzťahy, úctu k starším atď. Adventisti
Stúpenci kresť. prúdu, ktorý vznikol v prvej pol. 19. stor. v USA. Jeho zakladateľom je William Miller. Toto hnutie sa rozpadlo na niekoľko vrstiev, najväčšou sú adventisti siedmeho dňa. Základom ich učenia je viera v blízky druhý príchod Krista, v posledný súd a v Kristovo tisícročné kráľovstvo pre spravodlivých.

Adventisti popierajú nesmrteľnosť duše, tvrdia, že duša umiera spolu s telom a že bude vzkriesená v deň Kristovho príchodu. Pozemský život človeka má byť prípravou na tento deň. Pre adventistov je povinné zachovávať biblické prikázania a odovzdávať cirkvi desatinu vlastného príjmu.

Mormóni
Členovia Cirkvi Ježiša Krista svätých posledných dní, ktorá vznikla v USA r. 1830. Jej zakladateľom bol John Smith. Mormónske vierovyznanie sa zakladá na Mormonovej knihe (Mormon – posledný z izraelských prorokov) a na prorokových zjaveniach. V r. 1843 vyhlásili mnohoženstvo, ktoré bolo neskôr zrušené. Mormóni očakávajú skorý koniec sveta, posledný boj so satanom. Pokladajú sa za vybraný národ Izraela, k iným cirkvám majú nepriateľský vzťah. Na čele cirkvi je prezident, ktorý sa pokladá za proroka.

Svedkovia Jehovovi
Extrémna náb. organizácia vyvíjajúca sa od sekty k cirkvi, ktorá vznikla začiatkom 70.-tych rokov v USA ako odnož adventizmu. Organizácia je prísne centralizovaná s ústredím v Brooklyne. Vydávajú vlastné časopisy, prispôsobené preklady biblie, knihy a brožúry v mnohých jazykoch. Vierouka popiera „ trojjedinosť “ boha, boh je len jeden – starozákonný Jehova (Jahve), Kristus- vykupiteľ ľudstva – je prvorodeným synom božím, duch svätý nie je božská osoba, len účinná sila Jehovu. Veria v satana a démonov – pôvodcov všetkého zla, ale odmietajú peklo, nesmrteľnosť duše, uctievanie náb. symbolov a svätých, zakazujú používať krv, vyhýbajú sa akejkoľvek pokrokovej spoločenskej činnosti. Evanjelické náboženstvo

Patria sem ev. cirkvi augsburského vyznania organizované ako samostatné cirkvi, nazývané bežne aj luteránska cirkev. K ev. cirkvi patria aj kalvínske alebo reformované (helvétske) cirkvi. Evanjelickí kresťania sú jeden z prúdov protestantizmu, blízky baptizmu. Vierouka vychádza len z evanjelií. Ev. kresťania predpokladajú, že spasenie sa uskutočnilo a že všetci veriaci v Krista sú spasení; spasenie sa človeku dostáva bez akéhokoľvek jeho pričinenia.


Luteránstvo
Je to jeden z hlavných prúdov protestantizmu. Vierouka sa utvárala v 16. stor. , v období reformácie. Významnú úlohu zohral Martin Luther. Luteránstvo chápe vieru ako bezprostredné spojenie človeka s bohom, uznáva za zdroj viery iba Písmo sväté. Cesta k spaseniu sa spája so svetskou činnosťou človeka a nie únikom od sveta. Lut. uznáva sviatosť krstu a prijímania, bohoslužby sa konajú v nár. jazyku veriacich. Lut. predstavuje do dnešných čias najrozšírenejší prúd protest. na území ČR a SR .

Kalvinizmus
Je jeden z troch zákl. prúdov protest. , ktorý si osvojil učenie Jána Kalvína.

Vznikol v epoche reformácie. Jeho základom je učenie o predurčení, podľa ktorého je osud ľudí predurčený bohom a nemôžu ho zmeniť nijaké „dobré skutky“. Za základ viery sa pokladá „slovo božie“ vyjadrené v biblii. Kultové obrady sa zjednodušili, z kresť. sviatostí sa zachovalo len prijímanie a krst, v ktorých vidí symb. obrady. Odmietol uctievanie kríža a obrazov svätých. Kňazov a kazateľov si veriaci volia. Kalvinizmus sa rozšíril zo Švajčiarska do Francúzska ( hugenoti ), Škótska a Anglicka (puritáni), do Holandska, Nemecka, Uhorska i Poľska.