Na základe tejto filozofie nemajú hinduisti zabíjať, ani robiť násilie iným tvorom, čo je jedna s príčin, prečo ctia niektoré zvieratá, ako kravy, hady a opice. Najprísnejšími zástancami učenia ahinsa a úcty k životu sú stúpenci džinizmu (založeného v 6. storočí pred n.l.), ktorí chodia bosí, ba nosia masku na tvári, aby náhodou neprehltli nejaký hmyz.

Varna = kastový systém
Ďalšou základnou stránkou je varna, jeho kastový systém, ktorý rozdeľuje spoločnosť do pevne vymedzených tried (kást). Hlavné spoločenské kasty sú štyri: 1. kňazi- brahmani,
2. vládcovia a bojovníci- radžovia a kšatrijovia, 3. obchodníci a roľníci- vaišjovia
4. robotnícka trieda- šúdrovia. Okrem toho sú aj ľudia, ktorí nepatria do nijakej kasty, vydedenci- nedotknuteľný. Všetci ostatní sú zaradení do niekoľkých kást alebo podkást s presne vymedzenými povinnosťami. Podľa tradície sú kasty celkom uzavreté. Čleň jednej kasty nesmie uzavrieť manželstvo s členom inej kasty, dokonca s ním či s ňou nesmie ani jesť. Z tohto prísneho kastového systému, nie je takmer žiadna možnosť úniku. No priemerný hinduista ani únik nehľadá. Chápe svoje zaradenie ako svoj predurčený, nevyhnutný životný údel, ktorý je dôsledkom jeho činov v predchádzajúcom živote čiže karmou. Tento starobylý kastový systém, ktorý drží každého na jeho mieste v spoločnosti, je v skutočnosti i rasový a „obsahuje odlišné rasové typy, od toho, ktorý je známy ako árijský [so svetlou pleťou], až po preddrávidské kmene [s tmavšou pleťou]. Varna čiže kasta znamená „farbu“. Prvé tri kasty boli Árijci, najsvetlejší ľudia, štvrtá kasta zahrnujúca domorodcov s tmavou pleťou, bola neárijská. Hoci kastový systém je vládou už veľa rokov považovaný za nezákonný, pretrváva dodnes.

Reinkarnácia a karma
Ďalším základným článkom viery, ktorý vplýva na hinduistickú etiku a správanie, je učenie o reinkarnácii a učenie o karme. Učenie o reinkarnácii hovorí, že po smrti prejde duša vždy do iného tela, kým sa z kolobehu znovuzrodení nevyslobodí. Súhrn všetkých činov a jednaní, ktoré človek za svojho života vykoná (karma) nebudú odplatené na onom svete v nebi alebo pekle, ale v budúcom živote. Takže dobré alebo tiež zlé činy zapríčiňujú prevtelenie do vyššieho alebo nižšieho stupňa. Cieľom veriacich teda nie je prevtelenie, ale vykúpenie z kolobehu životov- mókša.
Formou zbožnosti- bhakti: intenzívnym plnením rôznych obradov a príkazov môže človek dospieť k lepšiemu prevteleniu, ale nie vždy dosiahnuť vykúpenie z kolobehu životov. K mokše- ceste vykúpenia- sa dospeje cez cestu poznania (džňanamárga), cestu jednania (karmamárga) a cestu uctievania (bhaktijóga).