Nieje mu zasvätení žiadny chrám ani iné kultové miesto. Višnua, udržovateľ a pán ľudského rodu, je stelesnením dobroty. Sedí na nebesiach na tróne pri svojej žene, bohyni Lakšmí. Pretože sa veľmi zaujíma o svet, z času na čas zostúpi v niektorej zo svojich inkarnácií na zem.
Šiva, ničiteľ i tvorca nového života, je považovaný za zdroj dobra aj zla. Často je opisovaný ako sa túla po nebezpečných miestach, po bojiskách a cintorínoch. Inokedy je zobrazený ako veľký askéta, pohrúžený v Himalájách do dlhej meditácie. Vyznávači uctievajú Šivu v podobe sochy alebo ako symbol, lingam, krátky okrúhly falický stĺp, ktorý predstavuje tvorivú božskú silu. Hinduizmus má aj svoju najvyššiu bohyňu,Šakti, ktorá môže byť príťažlivá i desivá. Vo svojej príjemnejšej podobe je známa ako Párvatí a Uma a je zobrazovaná ako krásna mladá žena. Jej strašná povaha sa prejavuje ako Durga alebo Kálí, krvilačná bohyňa, ktorá má záľubu v krvavých obetiach. Je zobrazovaná obnažená až po boky a ovešaná mŕtvolami, hadmi a lebkami. V minulosti jej veriaci dokonca obetovávali uškrtené ľudské obete.


Niektorí ďalší hinduistickí bohovia

Aditi — matka bohov, nebeská bohyňa; Nekonečno
Agni — boh ohňa
Ganéša — Šivov syn, boh so sloňou hlavou, Pán prekážok, boh úspechu
Ganga — bohyňa, jedna zo Šivových manželiek a zosobnenie rieky Gangy
Hanumant — opičí boh a oddaný nasledovník Rámu
Manasa — bohyňa hadov
Mitra — boh svetla
Natarádža — Šiva v tanečnom postoji vnútri plamenného kruhu
Ráma — siedme vtelenie boha Višnua
Šašthí — bohyňa, ktorá ochraňuje ženy a deti pri pôrode


Mahátma Gándhí (1869-1948)

Mahátma Gándhí, ctený hinduistický vodca preslávený svojim nenásilným vedením pri napomáhaní snáh o nezávislosť Indie od Veľkej Británie (ktorú získala v roku 1947), bojoval za zlepšenie údelu miliónov Hindov. Hlásal Ahinsa (nenásilie) ako základnú morálnu hodnotu, pod ktorou rozumel starostlivý záujem o dôstojnosť a blaho každého človeka. Bojoval za vykorenenie nedotknuteľnosti a hierarchického kastového systému a presadzoval rovnosť žien vo všetkých oblastiach života. Vo svojom boji za nedotknuteľných, ktorých nazýval haridšan (Božie deti) sa pokúšal dosiahnuť pre nich štátom garantované minimálne životné podmienky. Zastával názor , že každý má zostať vo svojej kaste, do ktorej sa narodil, a vykonávať povolanie, ktoré zdedil od otca. Všetky kasty však pokladal za rovnocenné. TB.