panovníkovy Šuddhádhanovy, ktorý panoval nad mocným kráľostvom Šakijov na severe Benaresu (Váranási), na hranici terajšej Indie a Nepálu.Jeho počatie zvestoval matke , kráľovnej Máji, sen o bielom slonovy, ktorý je znamením slávneho osudu.Pri jeho narodení sa chvela zem, burácal hrom prúdy svetla prenikali až na koniec zeme: tak dávali bohovia najavo svoju radosť.Dieťa vyskočilo z matkinho pravého boku a ohlásilo svoju budúcu veľkosť.Zázračne dieťa vynikalo v cvičení tela i ducha, ako maldý muž vyhral ženu, krásnu Jašodháru, v pretekoch v ľukostrelbe.Tak si obhájil meno Siddhártha – ten, ktorý zasiahol cieľ.Mladý pár prežíval šťastné dni, pretože Šuddhádhana zatajil pred synom nešťastia tohto sveta.Keď však raz Siddhártha vyšiel von, uvidel aj druhú tvár ľudského údelu.Postupne stretol starca, chorého a uvidel rozkladajúcu sa mŕtvolu, základné podoby bolesti.Neskôr mladé knieža potajomky opustilo palác a zvolilo si život bludného askétu...
Tieto pekné príbehy nemajú historický podklad.Ide o legendy vytvorené ústnym podánim po Budhovej smrti.Ustálili sa, keď bol budhistický odkaz s príchodom kresťanského obdobia zapísaný.Skutočnosť je oveľa skromnejšia.
Šakjovia boli iba malým kmeňom, poddaným kráľom z Košáby, a Gautamova rodisko Kapilavistu bola obyčajná dedina.Budhov otec, príslušník kasty bojovníkov, bol iba bezvýznamný vidiecky šlachtic.A nevie sa, čo vlastne viedlo dvadsaťdeväť ročného Budhu k tomu, aby sa vydal na cestu asketizmu.
No akko 29 – ročný odmietol svoje dedičské právo a stal sa tulákom, ktorý žil z almužien a hľadal cestu k trvalému šťastiu.Odmital cestu jogínov ako nedokonalé riešeniea prísny asketizmus ako priveľký extrém.Namiesto toho, sediac pod posvätným strom v Bodhaji v Bihare, rozvíjal svoj vlastný spôsob meditácie, až dosiahol stav hlbokého vnútorného pokoja, ktorí mu sprístupnil tri zdroje poznania.
Prvým zdrojom boli spomienky na dávne znovuzrodenia – ako človeka, zvieraťa, ducha, pekeľnej bytosti a smrteľného boha.
Druhé dosiahol tým, že si uvedomil, ako ľudia pokračujú od znovuzrodenia k znovuzrodeniu v závislosti od kvality ich správania (karma), keď sebecké činy vedú k nepríjemnému znovuzrodeniu a nesebecké k príjemným.
Tretí zdroj poznania bol najhlbší.Gautama Siddhártha spoznal nirvanu, stav bez utrpenia a nedostatku, ktorí ho oslobodil od ďaľšieho prevteľovania.
Neskôr vyjadril svoje objavy ako “štyri vznešené právdy“:
1.Všetko živé je strasť
2.Príčinov strasti je túžba po minuteľných cestách
3.Ukončenie túžby znamená odstranenie utrpenia
4.Existuje cesta, ktorá vyvádza von z utrpenia.Je 8 dilna cesta:

4


1. dokonalé pochopenie
2. dokonalé rozhodnutie
3. dokonalá reč
4. dokonalé konanie
5. dokonalé zamestnanie
6. dokonalé usílie
7. dokonalé rozvažovanie
8. dokonalá koncentrácia

K sebavykúpeniu slúži aj budhistická etika s jej požiadavkami nezabíjať, nekradnúť, byť zdržanlivýa pravdovravný.Mníši prijatý do mníšskych komunít sa musia vzdať svojích pribuzných aj svojho majetku a živiť sa len z almužien.
Jedného dňa v roku 525 pred n.l. sa Park danielov vo Váránasí na sverovýchode Indie stal dejidkom zvláštnej konfrontácie. Pústovnik Siddhártha Gautama, ktorý už 5 rokov putoval po Indii, stretol piatich askétov, ktorí boli kedysi jeho druhmi.Mudrci ho zahrnuli pohŕdaním: Gautama zanechal obradné umŕtvovanie tela, ktoré kedysi robili všetci spolu.Obvinení im odpovedal kázňov, v ktorej odmietal askézu, ako cestu k spáse.
Vysvetloval im teda “štyri vznešené pravdy“, o bolesti a o ceste, ktorá vedie k jej strate.Nirvánu, najvyššie šťastie, možno dosiahnuť iba odstranením každej túžby a vyhasnutím každej vášne.Gautama sa “prebudil“ pre túto pravdu niekoľko mesiacov predtým, po 49 dňoch meditovania pod figovníkom v Bódh-gáji, pri dedine Urusila na severe Pataliputry.Tak sa stal budhom, teda prebudeným.
Pri počúvaníreči spadol prach a škvrny, ktoré pokrývali ducha piatich askétov – všetci sa obratili.Toto bola jeho prvá kázeň, kázeň vo Váránasí, často ju ozančujú ako za “roztočenie Kolesa Zákona.Je to výraz, ktorý sa objavil koncom 3. storočia v Lalitavistare a o niečo neskôr vo ýkladoch pálijských textov. No obraz vznikoloveľa skôr,pretože systematicky predstavuje Zákona a Budhovo učenie v každej starej budhistickej ikonografii od Ašókovej vlady po 3. – 4. stor. n.l.Symbolizmus je jednoznačný: tak ako guľaté Slnko osvetľuje Zem, Koleso (čakra) predstavuje Zákon a Budha – svetlo sveta – svieti pre každého.Treba zdôrazniť, že Koleso,prvé z podkladov svetovládcu (čakravartina),ho vedie a že jeden z jeho základných atribútov podľa budhistického pohľadu je šírenie Zákona “pre dobro všetkých bytostí.Následovali ďaľšie: Gridrakáta,v ktorej budha hovoril o prázdnote, a Vajšali kde sa obratil k obyčajním ľuďom.
Budha si teda získal prvých učencov.Niekoľko dní ich Budha vyučoval mravný zakon dharmu.Kým jedni počúvali mudrca, iní žobrali potrvu pre všetkých.tak bolo založené prvé spoločenstvo budhistických mníchov.

5


Na žiadosť žien zo svojho príbuzenstva založilaj spoločenstvo mníšok.Budha sústredil aj 60 prebudených mníchov, ktorých vyslal, aby učili ostatných ľudí.Postupne mal vyše 2500 celkom prebudených a niekoľko tisíc laických učenikov.
Po Budhovej smrti zvolali jeho rehoľnícky stúpenci radu, ako usporiadať Budhovo učenie do zbierok, ktoré sa teraz volajú Vinajána (kláštorná disciplína) a päť Nikáji (Budhove pojednania).Najprv sa šírili ústnym podaním, potom sa odovzdali ďalej spoločným odriekaním.
Okolo roku 80 ped n.l.