Okolo polovice 2. tisícročia pred n.l. prišli zo severozápadu áríjske kmene a podmanili si veľkú časť severnej Indie.Noví obyvatelia, ktorí hovorili jazykom sanskrit, rozšírili svoju moc až na východnú časť doliny Gangy.Ich spoločenský systém sa zakladal na prísne hierarchyckom členení spoločnosti na bojovníkov, kňazov a roľníkov, najnížšiu vrstvu tvorilo podrobené obyvateľstvo.Z tohto členenia sa vytvorilo v Indii dodnes používajúce kastovníctvo.
V následujúcich storočiach vzniklo veľké množstvo kniežatctiev, ktorých vládcovia medzi sebou bojovali.Okolo polovice 1. tisícročia pred n.l. sa vyvinulo popri množstve ďalších náboženských systémov Budhizmus, ktorý ma dnes asi 500 miliónov prívržencov a rozšíril sa na veľké časti južnej a východnej Ázie.
Zakladateľ tohto svetového náboženstva Budha – Siddhártha Gautama “Prebudený“ – sa pokladá za prvú historicky doloženú významnú osobnosť Indie.
Gautama Siddhártha, zakladateľ Budhizmu, zavrhol honosný životný štýl, dosiahol “prebudenie“ a svojím učením inšpiroval jedno z veľkých náboženstiev.

3

Gautama sa narodil okolo roku 563 pred n.l.

panovníkovy Šuddhádhanovy, ktorý panoval nad mocným kráľostvom Šakijov na severe Benaresu (Váranási), na hranici terajšej Indie a Nepálu.Jeho počatie zvestoval matke , kráľovnej Máji, sen o bielom slonovy, ktorý je znamením slávneho osudu.Pri jeho narodení sa chvela zem, burácal hrom prúdy svetla prenikali až na koniec zeme: tak dávali bohovia najavo svoju radosť.Dieťa vyskočilo z matkinho pravého boku a ohlásilo svoju budúcu veľkosť.Zázračne dieťa vynikalo v cvičení tela i ducha, ako maldý muž vyhral ženu, krásnu Jašodháru, v pretekoch v ľukostrelbe.Tak si obhájil meno Siddhártha – ten, ktorý zasiahol cieľ.Mladý pár prežíval šťastné dni, pretože Šuddhádhana zatajil pred synom nešťastia tohto sveta.Keď však raz Siddhártha vyšiel von, uvidel aj druhú tvár ľudského údelu.Postupne stretol starca, chorého a uvidel rozkladajúcu sa mŕtvolu, základné podoby bolesti.Neskôr mladé knieža potajomky opustilo palác a zvolilo si život bludného askétu...
Tieto pekné príbehy nemajú historický podklad.Ide o legendy vytvorené ústnym podánim po Budhovej smrti.Ustálili sa, keď bol budhistický odkaz s príchodom kresťanského obdobia zapísaný.Skutočnosť je oveľa skromnejšia.
Šakjovia boli iba malým kmeňom, poddaným kráľom z Košáby, a Gautamova rodisko Kapilavistu bola obyčajná dedina.Budhov otec, príslušník kasty bojovníkov, bol iba bezvýznamný vidiecky šlachtic.A nevie sa, čo vlastne viedlo dvadsaťdeväť ročného Budhu k tomu, aby sa vydal na cestu asketizmu.
No akko 29 – ročný odmietol svoje dedičské právo a stal sa tulákom, ktorý žil z almužien a hľadal cestu k trvalému šťastiu.Odmital cestu jogínov ako nedokonalé riešeniea prísny asketizmus ako priveľký extrém.Namiesto toho, sediac pod posvätným strom v Bodhaji v Bihare, rozvíjal svoj vlastný spôsob meditácie, až dosiahol stav hlbokého vnútorného pokoja, ktorí mu sprístupnil tri zdroje poznania.
Prvým zdrojom boli spomienky na dávne znovuzrodenia – ako človeka, zvieraťa, ducha, pekeľnej bytosti a smrteľného boha.
Druhé dosiahol tým, že si uvedomil, ako ľudia pokračujú od znovuzrodenia k znovuzrodeniu v závislosti od kvality ich správania (karma), keď sebecké činy vedú k nepríjemnému znovuzrodeniu a nesebecké k príjemným.
Tretí zdroj poznania bol najhlbší.Gautama Siddhártha spoznal nirvanu, stav bez utrpenia a nedostatku, ktorí ho oslobodil od ďaľšieho prevteľovania.
Neskôr vyjadril svoje objavy ako “štyri vznešené právdy“:
1.Všetko živé je strasť
2.Príčinov strasti je túžba po minuteľných cestách
3.Ukončenie túžby znamená odstranenie utrpenia
4.Existuje cesta, ktorá vyvádza von z utrpenia.Je 8 dilna cesta:

4

1. dokonalé pochopenie
2. dokonalé rozhodnutie
3. dokonalá reč
4. dokonalé konanie
5. dokonalé zamestnanie
6. dokonalé usílie
7. dokonalé rozvažovanie
8. dokonalá koncentrácia

K sebavykúpeniu slúži aj budhistická etika s jej požiadavkami nezabíjať, nekradnúť, byť zdržanlivýa pravdovravný.Mníši prijatý do mníšskych komunít sa musia vzdať svojích pribuzných aj svojho majetku a živiť sa len z almužien.
Jedného dňa v roku 525 pred n.l. sa Park danielov vo Váránasí na sverovýchode Indie stal dejidkom zvláštnej konfrontácie. Pústovnik Siddhártha Gautama, ktorý už 5 rokov putoval po Indii, stretol piatich askétov, ktorí boli kedysi jeho druhmi.Mudrci ho zahrnuli pohŕdaním: Gautama zanechal obradné umŕtvovanie tela, ktoré kedysi robili všetci spolu.Obvinení im odpovedal kázňov, v ktorej odmietal askézu, ako cestu k spáse.
Vysvetloval im teda “štyri vznešené pravdy“, o bolesti a o ceste, ktorá vedie k jej strate.Nirvánu, najvyššie šťastie, možno dosiahnuť iba odstranením každej túžby a vyhasnutím každej vášne.Gautama sa “prebudil“ pre túto pravdu niekoľko mesiacov predtým, po 49 dňoch meditovania pod figovníkom v Bódh-gáji, pri dedine Urusila na severe Pataliputry.Tak sa stal budhom, teda prebudeným.
Pri počúvaníreči spadol prach a škvrny, ktoré pokrývali ducha piatich askétov – všetci sa obratili.Toto bola jeho prvá kázeň, kázeň vo Váránasí, často ju ozančujú ako za “roztočenie Kolesa Zákona.Je to výraz, ktorý sa objavil koncom 3. storočia v Lalitavistare a o niečo neskôr vo ýkladoch pálijských textov. No obraz vznikoloveľa skôr,pretože systematicky predstavuje Zákona a Budhovo učenie v každej starej budhistickej ikonografii od Ašókovej vlady po 3. – 4. stor. n.l.Symbolizmus je jednoznačný: tak ako guľaté Slnko osvetľuje Zem, Koleso (čakra) predstavuje Zákon a Budha – svetlo sveta – svieti pre každého.Treba zdôrazniť, že Koleso,prvé z podkladov svetovládcu (čakravartina),ho vedie a že jeden z jeho základných atribútov podľa budhistického pohľadu je šírenie Zákona “pre dobro všetkých bytostí.Následovali ďaľšie: Gridrakáta,v ktorej budha hovoril o prázdnote, a Vajšali kde sa obratil k obyčajním ľuďom.
Budha si teda získal prvých učencov.Niekoľko dní ich Budha vyučoval mravný zakon dharmu.Kým jedni počúvali mudrca, iní žobrali potrvu pre všetkých.tak bolo založené prvé spoločenstvo budhistických mníchov.

5

Na žiadosť žien zo svojho príbuzenstva založilaj spoločenstvo mníšok.Budha sústredil aj 60 prebudených mníchov, ktorých vyslal, aby učili ostatných ľudí.Postupne mal vyše 2500 celkom prebudených a niekoľko tisíc laických učenikov.
Po Budhovej smrti zvolali jeho rehoľnícky stúpenci radu, ako usporiadať Budhovo učenie do zbierok, ktoré sa teraz volajú Vinajána (kláštorná disciplína) a päť Nikáji (Budhove pojednania).Najprv sa šírili ústnym podaním, potom sa odovzdali ďalej spoločným odriekaním.
Okolo roku 80 ped n.l.

dostali na Srí Lanke písomnú podobu a spoločne s nimi vznikli záznami prvotnej verzie komentárov k týmto a ďaľším zbierkam.Budhovo učenie bolo zrozumiteľné a citlivo prispôsobené duševnému stavu jeho poslúchačov.
Hovorí sa, že raz odložil kázeň pre skupinu bohatých ľudi dovtedy, kým sa bedár nenasytil a mohol mať z jeho reči úžitok.
Od svojich stúpencov neočakával slepú vieru, naopak, chcel, aby jeho učenie podrobovali skúškam a objavovali tak pravdu a svoju vlastnú silu.
Budhov pokoj a vieru dokumentuje pasáž z Vinajány, kde sa hovorí, že vyžarujúcou láskavosťou zastavil rútiaceho sa slona, ktorého vypustil závistlivý bratanec, aby zabil Budhu.
Miloval prírodu.“Prebudil“ sa vlastne pod stromo, svoje prvé kázne uskutočnil vo zverinci plnej zveri a zomrel medzi dvoma stromami, ktoré vďaka jeho prítomnosti nečakane rozkvitli.
Tak ako sa budhizmus šíril do rozločných regiónov, rozvinul sa do dvoch hlavných škôl či tradícii (ciest), ktoré sa nazývajú “vozy“.
Hinajána,“nízka cesta k spáse“ či “ malý voz, prevláda v južnej a juhovýchodnej Azii vrátane Srí Lanky, Barmy, Thajska a Indočíny.Hlása, že úlohou každého jedinca je stať sa arhatom (dokonalým svätcom), ktorý je oslobodený od pozemskej reinkarnácie (prevtelovania) a utrpenia tým, že dosiahne prebudenie a vďaka nemu blaženosť známu ako nirvánu.
Druhá veľká tradícia, Mahájana, “široká cesta k spáse“ alebo “veľky voz“, sa rozšíril na severe do Sikimu, Bhutánu, Nepálu, Tibetu, Mongolska, Činy, Korey a Japonska.V týchto krajinách mahájana učí, že všetci budhisti majú za cieľ stať sa bódhisattvom – čiže tým, kto dosiahol čistotu a prebudenia a zvolil si návrat k pozemskému životu, aby pomohol kráčať ostatným po správnej ceste.
Mahájanská škola má tiež niekoľko významných odnoží, najmä vadžrajánu a tatrizmus v Tibete a zen-budhuzmus a tradiciu “čistej krajiny“ v Čine a Japonsku.

6

Budhizmus sa začal šíriť mimo Indie až tri storočia po Budhovej smrti.Prvú evanjelizačnú misiu na Cejlón poslal cisár Ašóka (268 – 233 pred n.l.).Z tohto ostrova sa budhizmus dostal do Indonézie (2.storočie n.l.), do Barmy (5. – 6. stor. n.l.),do Thajska (14. stor. n.l.) a do Kambodže (15. stor. n.l.).Do Číny sa budhizmus širil zo severnej Indie hodvábnou cestou, ktorá prechádza strednou Áziou.Prví misionári prichádzali v roku 61 n.l., ale budhizmus sa začal rozširovať až v 5. – 6. stor za dynastie Nie, ktorá je tureckého pôvodu.
Pod vplyvom Číny sa dostala do Vietnamu, na Koreua najmä do Japonska (6.stor.).
Ale od 12. storočia ho islam vytláčal z Indonézie a nedôverčivosť dynastie Ming voči zahraničným vplyvom spôsobila od 17. storočia úpadok jeho vplyvu aj v Číne.Iróniou osudu sa z Indie vytrácal pod vplyvom brahmanskej “protireformacie“ (7. – 12. stor. n.l.).

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Budha, Budhizmus