Sami o tom porozmýšľajte, aby ste neporušili toto tak závažné slovo Božie v prikázaní! Otvoria sa vám tým netušené cesty! Avšak aj dieťa môže zmariť nádeje rodičov, ktoré sú oprávnené! Ak nerozvíja v sebe vlohy, ako je potrebné, aby tým dosiahlo niečo veľké, keď rodičia vyšli dieťaťu v ústrety tým, že ho nechali zvoliť si cestu, o ktorú prosilo. Aj vtedy dochádza k umŕtveniu vzácnych citov jeho rodičov a prikázanie sa tým hrubým spôsobom porušilo! Aj keď človek nejak sklame pravé priateľstvo alebo dôveru, ktorú mu niekto venuje. Tým zabíja a zraňuje v tom druhom niečo, čo skutočne v sebe skrýva život! Je to porušením slova Božieho: Nezabiješ! Prinesie mu to zlý osud, ktorý bude musieť znášať. Vidíte, že všetky prikázania sú len tými najlepšími priateľmi pre človeka, aby ho verne chránili pred zlom a utrpením! Preto ich milujte a dbajte na ne ako na poklad, ktorého uchovávanie vám prinesie len radosť!
Prikázanie šieste
NENARUŠÍŠ MANŽELSTVO!
Už to, že existuje prikázanie, ktoré znie: „Nebaž po žene blížneho svojho!“ ukazuje, ako málo sa týmto šiestym prikázaním myslí to, čo v tom stanovujú pozemské zákony. „ Nenarušíš manželstvo“ môže tiež znieť: „Nenarušíš manželský mier!“ Pod mierom sa prirodzene rozumie i harmónia. To zároveň stanovuje, aké vôbec má byť manželstvo; pretože tam, kde niet čo rozbiť alebo narušit, nemá žiadnu platnosť ani prikázanie, ktoré sa neriadi pozemským ponímaním a pozemskými ustanoveniami, ale podľa vôle Božej. Manželstvo je teda len tam, kde vládne harmónia, a mier ako niečo samozrejmé. Kde sa človek vždy snaží žiť pre toho druhého a činiť mu radosť. Jednostrannosť a tak zvádzajúca, ubíjajúca nuda je od samého počiatku a navždy vylúčená, rovnako tak nebezpečie v sebe skrývajúca túžba po rozptýlení alebo vsugerované nepochopenie! Vražedné to nástroje každého štastia! Práve takéto zlo vôbec ani nemôže nastať v pravom manželstve, kde jeden skutočne žije pre druhého, pretože snaha byť nepochopeným a tiež túžba po rozptýlení sú len dôsledkom sebectva, ktoré chce žiť len samo pre seba, nie pre toho druhého! Pri ozajstnej duševnej láske je ale vzájomné radostné dávanie sa niečím celkom samozrejmým, a tým je i zvratne pôsobiace ukracovanie jednej strany úplne vylúčené. Za predpokladu, že i stupeň vzdelania u osôb, ktoré sa viažu, nevykazuje príliš veľkú priepasť! To je podmienka, ktorú vyžaduje zákon príťažlivosti rovnakých druhov vo veľkom vesmíre, ktorá musí byť splnená, ak má byť šťastie úplné. Kde ale nenájdeme mier, nenájdeme harmóniu, nezaslúži si manželstvo, aby bolo označované ako manželstvo; pretože potom ním ani nie je, je to len pozemské spoločenstvo, ktoré ako také ani pred Bohom nemá žiadnej hodnoty a nemôže preto ani priniesť požehnanie v tom zmysle, aké sa očakáva v skutočnom manželstve.