Sväťte preto deň sviatočný! Či je to vo vašom dome alebo ešte lepšie v prírode, ktorá vám napomôže k tomu, aby ste boli v zmýšľaní i cítení bdelí! Naplňte tým prikázanie Pána. Je to vám na úžitok
Prikázanie štvrté!
MÁŠ CTIŤ OTCA I MATKU!
Toto prikázanie nechal Boh dať ľudstvu. Vyvolalo to ale nesmierne duševné boje. Nejedno dieťa, nejeden dospelý ťažko zápasili s tým, aby najhrubším spôsobom neporušili práve toto prikázanie. Ako môže dieťa ctiť otca, ktorý sa znižuje na opilca, alebo matku, ktorá svojou náladovosťou, svojím neskrotným temperamentom, nedostatkom sebavýchovy a mnohým iným strpčuje hodiny otcovi i celému domu a úplne znemožňuje, aby zavládla pokojná nálada! Môže dieťa ctiť rodičov, keď počuje, ako si navzájom hrubo nadávajú, klamú sa, alebo sa dokonca bijú? Nejedna manželská scéna spôsobila deťom z prikázania muky, učinila plnenie nemožným. Bolo by to napokon predsa len pokrytectvo, keby dieťa chcelo tvrdiť, že ctí matku ešte aj vtedy, keď sa táto správa voči cudzím oveľa vľúdnejšie než voči vlastnému mužovi, otcovi dieťaťa. Ak u nej pobadá sklon k povrchnosti, uvidí, ako v tej najsmiešnejšej ješitnosti klesá, stávajúc sa bez odporu otrokyňou každej módnej hlúposti, ktorú často nie je možné viac zlúčiť s pojmom vážneho, vznešeného materstva, čo uberá všetku krásu a vznešenosť materskej cti, ...na základe čoho má potom dieťa ešte dobrovoľne uctievať matku? Čo všetko skrýva toto jedno slovo: „matka“! Čo však aj očakáva. Dieťa, ktoré ešte nie je otrávené, musí podvedome v sebe pociťovať, že človek zrelého, vážneho ducha sa nikdy neodhodlá k tomu, aby svoje hrubohmotné telo obnažoval len kvôli móde. Ako potom môže matka ostať pre dieťa posvätnou! Prirodzené uctievanie impulzívne poklesne do prázdnej formy povinnosti zo zvyku, alebo v závislosti od výchovy do samozrejmej spoločenskej úctivosti, teda do pokrytectva, ktorému chýba akýkoľvek vzlet duše. Práve ten vzlet, ktorý v sebe chráni teplý život, ktorý je pre dieťa nepostrádateľný a ktorý ho pri dospievaní a vstupe do života sprevádza ako bezpečný štít, chráni pri útokoch všetkého druhu a ktorý mu vnútorne ostáva pevným útočiskom, ak sa niekedy dostane do pochybností. Až do vysokého veku! Slovo „matka“ alebo „otec“ by vždy malo prebudiť horúci vnútorný cit, z ktorého dôstojne pred dušu predstúpi obraz v plnej čistote s varovaním alebo súhlasom, ako hviezda udávajúca smer v celom pozemskom bytí! A o aký poklad je každé dieťa pripravené, ak nemôže ctiť svojho otca alebo svoju matku z celej duše! Avšak tieto muky duše vyvoláva zas len ľuďmi nesprávne ponímanie prikázania.