Mladšie obdobie brahmanizmu je poznamenané tichým odklonom od striktného ritualizmu a príklonom k filozof. Kontextu upanišad. Je spojené s esoterickou náukou varmy kšatrijov (bojovníkov)o jednotnej sile ako základu vesmíru (brahma), kde oddelenou zložkou je duchovný základ individua (átman). Bráhma i átman sú v zásade totožné a konečným cieľom je návrat átmanu do brahma. Bohom návratu prechádza átman cyklom samsára za pôsobenia zákona činou a odplaty (karma). Hlavným prostriedkom návratu je poznanie (džňána) totožnosti átmanu a bráhmi. Na myšlienkové i pojmové dedičstvo bráhmanizmu nadväzujú všetky ďalšie indické náboženstva a filozof. špekulácie, aj keď ich niekedy čiastočne neguje (budhizmus neprijal pojmy brahma a átman). V 2.pol. 1.tisícročia pr.n.l. došlo k vydeleniu heterodoxných nab.-filoz. systémov budhizmu a džinismu, ktoré sa líšia od ortodoxnej línie hlavne popredným védskym bohom a védskemu ritualizmu, odmietnutím kastovníctva a zdôraznením vnútornej premeny osobnosti spojené s určitou mierou asketizmu v praktickom živote jedinca. Od konca 1.tis. pr.n.l. sa na základe rôznych náboženských predstávach kultov formoval hinduizmus, dneska najrozšírenejší nab.-fil. systém v Indii, ktorý možno historicky podkladať za výsledok syntézy indoeur. a predárijských prvkov, zlúčujúci odkaz védskeho obdobia s prvkami bráhmanizmu a ind. theosofie v polyteisticky akceptovaným nazeraní sveta. Vo svojom súhrne sa hinduizmus stal spol. ekon. Systémom , ktorého podstatou je hlavne príslušnosť ku kaste a rodine (hinduistom sa človek nestáva,) spojená s dodržiavaním daných predpisov v rámci náboženského presvedčenia. Základom hinduizmu je staroindické učenie o radoch a zákonitostiach (dharma), činoch a odplate (karma), neubližovaní (ahinsa)a vyslobodení (mókša). V čele panteónov je trojica bohov (trimúrti) Brahma – stvoriteľ, Višnu – udržovateľ a Šivu – ničiteľ. Zvláštne pastavenie zaujíma Šivova manželka Párvatí (Durga, Kálí). Z ďalších bohov sú významný Ganéša, Káma, Sarasvatia a množstvo lokálnych bohov. Uctievaný sú aj hrdinovia eposov. V symbolickom vyjadrení majú bohovia svoje jazdné zvieratá tzv. vahany (býk,orol). S kultami bohov je spojené aj uctievanie riek (Ganga, Jamuna), hôr, rastlín, zvierat, sôch bohov a iných symbolov. Základom náboženského spisu sú vedy aj posvätné knihy brahmanizmu a kultovným jazykom je sanskrt. Jedinými strážcami a a vykladačmi náboženských predpisov sú brahmani. Základné smery hinduizmu sú višnuizmus a šivaismus. Mytologické prepracovanie postáv jednotlivých bohov je najzrejmejšie v myšlienke avatáru tj.