Z tejto podstaty je odvodzovaná mravná závažnosť, sila a aktuálnosť kresťanského náboženstva podstúpením krstu, symbolického požívanie tela a krvi Spasiteľovej a konaním dobrých skutkov považujú kresťanský teológovia za základné povinnosti kresťana, ktorý chce byť spasený. Hierarchizácia týchto povinností včetne zdôvodnenia ich teologickej nadstavby spolu s rozdielnosťou sociálneho a náboženského života prvotných kresťanských obcí ústili často do častých sporov a cirkevných rozporov. Najväčší rozpor bol spôsobený rozdelením rímskeho impéria na západorímsku a východorímsku (byzanskú) ríšu 395. V dôsledku tohto rozdelenia došlo k vytvoreniu dvoch samostatných náboženských centier kresťanstva (Rím, Konštantinopolis) a k ďalším sporom, ktoré v roku 1054 viedli k rozdeleniu kresťanstva na západné (katolicizmus) a východné (pravoslávny). V 16 storočí vzniklo široko založené protikatolícke hnutie, ktoré bolo jednou z foriem boja rodiacej sa buržoázie proti feudalizmu. To viedlo ku zrodu tretej zásadnej variante kresťanstva – protestantizmu, ktorý sa na rozdiel od katolicizmu a pravoslávnych rozštiepil na viac vieroučných smerov. Židovské náboženstvo

Židovské náboženstvo, judaizmus : Monoteistické náboženstvo vytvorené behom 1.tisícročia pred naším letopočtom Palestínskymi židmi. Je to jedno z hlavných svetových náboženstiev. Pretože božský rád je sprostredkovaný hebrejským zákonodarcom a prorokom Mojžišom prijatím zákonov na hore Sinej, nazýva sa aj mojžiským náboženstvom. Pramene židovského náboženstva tvoria Starý zákon, tóra a neskôr talmut. Tóra je päť kníh mojžišových, ktorá je prečítana pri náboženských obradoch (bohoslužbách) v synagógach. Tóra nie je historicky jednoliaty celok. Literárnohistorická kritika všetkých piatich kníh (Genesis, Exodus, Leviticus, Numeri, Deuteronomium) dokázala, že súčasný komplet vznikala zo starších textov (asi 13.-6. storočie pr.n.l.) pripisovaných tradícii Mojžišovi (odtiaľ Mojžišov zákon) v priebehu piatich storočí (asi do 5. storočia pr.n.l.) spoločne s textom šiestej knihy starého zákona, knihy Jozue. V súvislosti s tým sa hovorí o tzv. šiestich knihách, respektíve o šestikniží. V 10.-9.storočí pr.n.l. vznikol v Judei text znamy dnes pod názvom Jahvist. Charakteristickým znakom tejto časti šestiknižia je, že boh tu vystupuje ako Jahve a v náboženskej skratke vyjadruje ideologické i politické záujmy južných území palestíny (judsko, judské kráľovstvo). Prakticky súčasne, respektíve o niekoľko desaťročí neskôr vznikol v severnej časti zeme text známy ako Elohist, v ktorom sa hovorí o bohu v množnom čísle (Elohim) a len odráža podmienky a Záujmy Izraelského kráľovstva. V 7.storočí pred naším letopočtom vznikla tretia verzia textu, ktorý sa stal súčasťou tóry pod názvom Deuteronium.