Nie je nič isté. Niektoré náboženské prvky tejto éry boli pravdepodobne včlenené náboženstvám indoeurópskych Árjov. Najstaršou literárne dokumentovanou náb. sústavou je védske náboženstvo (náb. védskeho obdobia, koniec 2. – začiatok 1.tisícročia pr.n.l.), ktorého nositelmi boli Árjovia a je u podložené textami védu a upanišad. Charakteristickým rysom tohto obdobia bol dualistický polyteizmus. Védskí bohovia sú božské (personifikované) prírodné sily (slnko Súrju, vietor Váju, búrka Rudra), mytickí prví ľudia (Jama) či postavy vojakov (kráľ bohov Indra), ochrancom vesmírneho rádu (rta)je najvyšší z bohov Varuna. Významné postavenie zaujímajú aj početné postavy polomytického charakteru (svetci a mudrci z legiend). Dôležitú zložkou Védskeho náboženstva bol rituál , kde jeho najvýznamnejšou formou bola obeť sprostredkovaná ohňom (Agni). V kultovnej sfére védskeho náb. sa už skoro objavujú náznaky vývoja k monoteizmu , čo v nábožensko- filozofickej nadstavbe viedlo k vytvoreniu silného prúdu túžby po poznaní jediného zdroja božskej moci. Na pozadí hľadania neznámeho boha - všestvotiteľa pod inšpiratívnym vplyvom védskeho náboženstva sa formoval bráhmaputizmus (1.tisícročie pr.n.l.), doložený početnými textami brahman. Jeho charakteristickým vonkajším znakom bol rozvinuté obrady a utvorený kast. Aj keď spoločnosť nebola socialne rozdelené ako v dobe rozvinutého hinduizmu , existovalo základné členenie na varny. Až v neskorších časoch vznikali z tejto štruktúry štiepením stoviek kást a podkást, riadiacich sa vlastnými náboženstvami a liturgickými predpismi (purány). Za hlavného boha je považovaný Pradžapati (pán tvorstva) označený tiež Brahma (stvoriteľ všetkého okrem bohov). Dôležitou zložkou brahmanizmu je učenie o čine (karma)a kolobehu života (samsára). Podľa neho každý kto žije v súlade s predpismi svojej kasty , sa zrodí znovu k lepšiemu životu. . Ináč sa jeho duša prevtelí do v príšlušníka nižšej kasty, na zviera, rastlinu. Za vyslobodenie (mókša) považuje brahmanizmus zbavenie sa duše ďalšieho prevteľovania a splynutie s obsolútnom. Staršie obdobie brahmanizmu je charakterizované hlavne obetníctvom a rituálmi, domáce i verejné obete (jadžňe)boli väčšinou krvavé vrátane ľudských (purušamédha), trvajúce niekedy aj veľmi dlhú dobu. S rituálom bol spojený veľký dôraz na hovorené slovo a presné dodržiavanie všetkých detailov obradu. V tejto požiadavke je pravdepodobne zakotvený i rozvoj geometrie, matematiky, fonetiky a gramatiky ako vedných odborov.