referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Vznik a historický vývoj náboženstiev
Dátum pridania: 23.01.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Sirius
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 053
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 17
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 28m 20s
Pomalé čítanie: 42m 30s
 
Náboženstvo – Jedna z foriem spoločenského vedomia odrážajúca skutočnosť v iluzórno-fantastických obrazoch, predstavách a pojmoch. Druh ideálneho svetonázorového systému, zahrňujúci prvok viery záleží na náboženskom cítení a súhrn kultových činností, tvoriaci rítus (kult). Je to výraz životného pocitu a jemu zodpovedajúce správanie i špecifické akty (kult), založené na viere v existenciu boha alebo bohov, niečoho božského, posvätného, alebo nejakej forme nadprirodzenia. V triednej spoločnosti je špecifická ideológia tvorená súhrnom spoločensko-politických, socialne-ekonomických, morálne-estetickych, estetických, právnych a iných ideí a teórií, fixovaných a realizovaných v príslušnej teologickej sústave. „Fantastický odraz v hlavách ľudí v tých vnútorných síl, ktoré ich ovládajú v ich každodennom živote, a to taký odraz, že v ňom pozemské sily nadobúdajú povahy síl nadprirodzených.“ (B. Engels). Predpokladá sa, že prvotné formy náboženstva spočívali vo viere v oduševnení prírody alebo jej časti, vo viere v duchov a duše, rôzne formy posmrtného života a uctievania prírodných síl. Na základe Etnografických analógii (ktoré nemusia vystihovať minulú realitu) sa súdi, že prvotné formy náboženstva sa prejavovali aj v podobe animatizmu animizmu a fetišizmu. Vždy s bohatým využitím mágie. Vo svojom historickom vývoji vystupovalo náboženstvo ako kmeňové, národné (štátne) a svetové (Budhizmus, judaizmus, kresťanstvo, Islam.) Jednou z hlavných príčin vzniku náboženstva bola bezmocnosť prvobytného človeka v boji s prírodou a neskôr po vzniku triednej antagonistickej spoločnosti bezmocnosť ľudí pred živelnými sociálnymi pohromami, ktoré ich ovládali. Marx len spája prekonanie náboženstva s revolučným pretvorením spoločnosti na základe komunistických princípov. „Náboženstvo bude miznúť v tej miere, kým sa bude rozvíjať socializmus. K zániku náboženstva dôjde v dôsledku spoločenského vývoja, v ktorom veľkú úlohu bude mať výchova.“ (K. Marx.)

Náboženstvá podľa rozšírenia a počtu

1. Kresťanstvo (1,385 miliardy) – Katolíci (825 miliónov)
- Protestanti (400 miliónov)
- Pravoslávny ( )
2. Islam (700 miliónov)
3. Hinduizmus (600 miliónov)
4. Budhizmus (300 miliónov)
5. Konfucianizmus (300 miliónov)
6. Šintoizmus (80 miliónov)
7.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: 1. Liščák V., Fojtík P.,1996,Štáty a územia sveta.,Libri Praha., 2. Bohumil Kvasil, Miroslav Štepánek,1985,Malá Československá Encyklopédia (1až 5),Academia, 3. Elena Androvičová,1987Od Himalájí po Cejlón,Obzor Bratislava, 4. José Pijoan,1983,Dejiny umenia /4,Salvat Editores, S.A., Barcelona
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.