Konfucius – zakladateľ konfucianizmu

Konfucius, najvplyvnejší čínsky mysliteľ a pravdepodobne najvplyvnejší zo všetkých filozofov, ktorí kedy žili, sa narodil roku 551 pred n.l. v štátiku Lu (v dnešnej šantugskej provincii). Jeho čínske meno znie Kchung-fu-c´, čo znamená majster z rodu Kchung. „ Konfucius“ je latinizovaná forma tohto mena, ktorú zaviedli európania. Deväť klasických kníh

Povedľa vypracovania vlastnej filozofie, ktorú však sám nikdy nevydával za pôvodný výtvor, preto ju vždy označoval len za vypovedanie toho, čomu sa naučil od bájnych cisárov najstaršej doby, je Konfuciovou veľkou zásluhou, že zhromaždil najstaršie podanie čínskej kultúry a zachoval ho potomstvu. Z päť takto vzniknutých ťing alebo kánonických kníh pochádzajú prvé štyri od Konfucia samého a z piatej sú pravdepodobne jeho dielom aspoň niektoré časti. Päť kánonických kníh: 1. Najstarší zachovaný dokument filozofického myslenia a filozoficky najvýznamnejší je I-ťing alebo Kniha premien. Podľa tradície je jej autorom istý cisár, ktorý žil a vládol takmer 3000 rokov pred n.l. Konfucius ju znova vydal a napísal k nej komentár. Jadrom knihy je osem tzv. trigramov, t.j. znakov zložených z troch plných alebo prerušovaných čiar. Každý trigram znázorňuje určitú prírodnú silu a zároveň symbolizuje nejaký element ľudského života. Plné línie majú predstavovať svetlý prvok – svetlo, pohyb, život (jang) a prerušované prvok temný – kľud, hmotu (jin). 2. Druhá z kníh vydaných Konfuciom sa nazýva Š´-ťing alebo Kniha piesní. Obsahuje okolo sto spevov, ktoré vznikli dávno pred Konfuciovou dobou. Povedľa ľudových piesní o prírode a láske tam nájdeme aj obetné spevy a politicky zamerané piesne. 3. Šu-ťing alebo Kniha listín je obsiahlym súborom najrôznejších dokumentov pochádzajúcich z 2000 rokov čínskych dejín až do Konfuciovej doby; najčastejšie sú tu zákony, výnosy atď. najrôznejších vládcov s pripojenými výkladmi a spojovacími textami.
4. Konfucius sám je auturom knihy Jar a jeseň, kroniky rodného štátu Lu pre roky 722 – 480 pred n.l. 5. Posledná z kánonických kníh – Li-ťing alebo Zápisy o rítoch – je najrozsiahlejšia. Vznikla až po Konfuciovi, niektoré časti však pochádzajú od neho. Zaoberá sa – v Číne zvlášť pestovanými – predpismi etiky, mravov a zvykov, napr. predpismi pre kult predkov a pre chovanie sa na dvore. Rovnako uznávané ako päť kánonických kníh sú i ďalšie, tzv. „klasické knihy“.