Človek, ako bytosť stvorená Bohom sa od zvierat odlišuje dvomi základnými rozdielmi. Človek má rozum a slobodnú vôľu. No keďže sme odlišní, to neznamená, že sme iný, a preto nám ostali aj základné zvieracie inštinkty: honba za potravou, pud sebazáchovy a pud reprodukcie. Zvieracie inštinkty ostali na primárnej úrovni, teda pokiaľ sme hladní, rozum bude skôr rozmýšľať nad tým ako sa čo najskôr najesť a nie nad tým aké je to divadelné predstavenie úžasné. Ostali ďalšie dva inštinkty. Okrem inštinktu prežitia, vyjadreného potrebou vlastného teritória, má ľudský druh aj ďalší základný inštinkt: inštinkt reprodukcie. Kvôli tomuto inštinktu sa musí stretnúť muž so ženou. Ako dochádza k tomuto stretnutiu? Ktoré gestá mu predchádzajú? Prečo sa toto stretnutie odohráva medzi nimi dvoma?
Koľko rečí o sexe! Koľko kázní! Koľko výstrah! Koľko tajných získaní informácii! Koľko vtipov! Koľko teórii sa už navravelo o sexe. Uvediem príklad, ktorý poslúžil mnohým dobrodružným filmom ako dobrý námet: Novonarodeného chlapčeka a dievčatko nechajú opustených na pustom ostrove, jedného na severnom, druhého na južnom pobreží. Deti rastú, láskavo vychovávané napríklad opicami. V šestnástich sa tí dvaja náhodou stretnú. Nič vážne sa však nestane, inštinktívne sa rozoznajú ako MUŽ a ŽENA, nepotrebujú k tomu žiadne hodiny sexuálnej výchovy.
U zvierat spočíva rozdiel medzi samcom a samicou v odlišných pohlavných ústrojoch, v odlišnom vzraste a váhe, samci sú „ krajší “: majú väčšie rohy, hustú hrivu, farebné perie, melodickejší a silnejší spev.. Určite to má svoj význam najmä pri párení, pretože len ten najväčší a najsilnejší samec ma styk so samicou.
Taktiež treba spomenúť, že samec, ktorý vyhrá boj o párenie, sa bez okolkov pári so samicou. No samica pohlavný styk prežíva pasívne, nijako sa ho nezúčastňuje. Neskôr príde obdobie gravidity, narodí sa mláďa a matka ostáva na výchovu detí sama, ba dokonca niekedy musí chrániť mláďatá pred vlastným otcom, pretože on v nich vidí len ďalších rivalov na párenie. No zvieratá majú len inštinkt.
U človeka je to podstatne iné. Teda ak by sme vychádzali s evolucionizmu a nás ľudí by sme chápali len ako ďalšiu systematickú jednotku živočíšnej ríše, nemohli by sme očakávať prílišné rozdiely. No nie je to tak. Aj tí bádatelia, ktorí popierajú akýkoľvek zásah Boha, od úžasu strácajú reč. Niektoré rozdiely:
1. Po sexuálnom vývine v adolescencii existuje medzi mužom a ženou neustále sexuálne vábenie.

Jeho regulácia nie je daná predurčenými obdobiami, ide o slobodné rozhodnutie inteligencie.
2. Medzi mužom a ženou sú rozdiely vo vzraste a váhe. Všetky „ okrasy “ však úplne prechádzajú na stranu ženy. V ľudskom druhu je „hriva“ privilégiom ženy. Okrem toho každý centimeter ženského tela je odlišný od mužského: od hlavy po päty, od očí po ochlpenie, od pokožky po hlas, od tvaru krku po tvar lona, od kostry po odlišne rozloženie tuku, ...
3. Žena sa aktívne zúčastňuje na sexuálnom vzťahu!!
Podľa Biblie stvoril Boh všetky živé stvorenia a s nimi aj človeka na šiesty deň:”Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom nebies .. .-”A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: “Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!” (Gn 1,26–28).
Žena bola podľa biblie stvorená, na Adamov podnet, ktorý márne hľadal medzi zvieratami spoločníčku, Bohom. Aj on chcel plodiť bytosti jemu podobné, tak, ako ostatní samci, ktorých videl dvoriť samiciam. Srdce Adama začalo biť dovtedy neznámym spôsobom a jeho ústa vyriekli prvú ľúbostnú báseň: „Toto je naozaj kosť z mojich kostí a telo z môjho tela! Bude sa volať mužena, pretože s muža bola vzatá“(v hebrejčine muž = išš, žena = iššah). Tak bolo zjavenie Boha, ktorý nie je ani mužom ani ženou, no má všetky vlastnosti muža i ženy, úplne dokončené. A Boh si naozaj sám sebe, ako hovorí prvá kapitola Biblie (Gn 1,31) preukázal zvláštnym spôsobom úctu: „A Boh videl, že čo urobil bolo veľmi dobré a pekné.“ Muž a žena boli šťastní, jeden druhého navzájom obdivovali a „nehanbili sa pritom“ (Gn 2,25).
Sexualita je darom samotného stvoritela,nie je v nej nič zlého. Teda pokiaľ sa dodržuje Desatoro Božích prikázaní, hlavne šieste a deviate prikázanie.
Manželstvo zohráva v sexualite dôležitú úlohu, pretože sex bez manželstva je pre kresťana hriechom proti 6. božiemu prikázaniu, a teda proti čistote. Čnosť čistoty podlieha základnej čnosti miernosti, ktorá má za cieľ preniknúť rozumom vášne a túžby ľudskej zmyslovosti. Manželia žijú v manželskej čistote. Znamená to,že sex v manželstve je dovolený. Inak či už sú to snúbenci, alebo len obyčajný ľudia, ktorý sa majú radi, alebo len dvaja, ktorý sa spoznajú niekde na “diskotéjke” je sex hriechom. Sexualita znamená otvoriť sa druhému, priateľstvu, sympatii, úcte, estetickému cíteniu, solidarite, životu.

Tí, ktorí obmedzujú sexualitu na “utilitaristickú” otázku (dať inštinktu voľný priebeh, zakúsiť fyzické SLASTI, alebo mať partnera na párenie a, prípadne, plodiť deti) sú úbohý a nebezpečný, pretože majú o sexualite úbohú mienku. Stretnutie medzi mužom a ženou, preto nemôže začať sexuálnym vzťahom alebo inými častými telesnými prejavmi. Je tu totiž riziko, že nikdy nepríde k vnútornému stretnutiu (kto zažne piť pálenku alebo fajčiť cigary v 13 rokoch, nikdy nebude schopný cítiť jemné a ľahké chute). A je potrebné, aby bol medzi mužom a ženou veľký rešpekt, hlboké poznanie a vzájomná úcta. Každý človek, muž i žena, má uznať a prijať svoju sexuálnu totožnosť. Fyzická, morálna a duchovná rozdielnosť a komplementárnosť sú zamerané na dobrá manželstva a na rozvíjanie rodinného života. Súlad manželského páru a spoločnosti závisí čiastočne od spôsobu, akým sa medzi pohlaviami prežíva komplementárnosť a vzájomná potreba a opora. Je múdre vystríhať sa tých žo nerešpektujú telo a sexe hovoria vulgárne a tupo. Kto nedokáže, alebo nechce myslieť na mužské či ženské pohlavie inak, než vo vulgárnych termínoch, le ťažko bude vedieť a môcť vytvoriť sympatiu, priateľstvo, radostný a veselý vzťah. Zveriť neobyčajný poklad sexuality vulgárnemu človeku, je ako nechať hrať úryvok výnimočnej hudby toho, kto sotva vie držať hudobný nástroj. Ľudia, ktorí či už slovami, alebo skutkami zaobchádzajú zo sexualitou bez akéhokoľvek rešpektu, zneúcťujú tým vrcholné dielo Boha – muža a ženu, ored ktorými sa aj Boh zastavil vo výtŕžení: “A Boh videl, že čo urobil, bolo VEĽMI pekné!” (Gn 1,31). Títo ľudia, možno až o niekoľko rokov, sa budú cítiť pokorený sexuálnym jednaním, ktoré nebolo sprevádzané citovou a duchovnou skúsenosťou. Pretože Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
V sexualite je vždy istá inštinktívna zložka, ktorá nás pripodobňuje zvieratám. Okrem toho, že je nutné, aby sme ju držali pod kontrolou, je takisto dôležité, aby sme robili príležitostné opatrenia. V mužskej sexualite je zložka agresivity a násilia. Tá sa v istých momentoch alebo sitúaciách, napríklad keď je psycho – fyzická rovnováha narušená nervovým vyčerpaním, môže sa vymknúť spod kontroly a muž sa tak môže stať zúrivý. V takýchto prípadoch by sa muž nemal dostať do riskantných situácii. Predovšetým žena, aj keď by sa jej to mohlo zdať ako obmedzovanie slobody, by sa mala vyhýbať situáciám, ktoré by sa mohli stať nebezpečnými: zostať sama s neznámym, autostop s mužmi, nechať sa odprevadiť skupinkou chlapcov na pusté miesta...
Boh nám nič nedal náhodou, všetko má svoje miesto .. aj sexualita.
Záver:
Sex, láska, manželstvo,..

sú veci, ktoré môžeme využívať len preto,že nás mal Boh tak veľmi rád,že nás stvoril na svoj obraz a dal nám rozum a slobodnú vôľu. Obyčajné zvieratá nemôžu nič z toho prežívať, množia sa len preto, že to majú zakódované kdesi v hĺbke mozgu, aby zachovali kolobeh života. Boh to má všetko veľmi dobre zariadené a vie, čo je pre nás to najlepšie. Preto nám dal Desatoro Božích prikázaní. Šiestym príkazom: Nezosmilníš, dokonca dal návod na to, aby človek naplno prežíval radosť zo sexu. Aby toto vyjadrenie vzájomnej LÁSKY, dôvery, vernosti.. ľudia prežívali naplno. Je dosť ťažké písať o tak intímnej záležitosti dvoch ľudí. Sú ľudia a je ich veľa, ktorí sex konajú len kvôli fyzickému pôžitku alebo len kvôli tomu,aby sa mohli chváliť – tak s tou som bol. Je to nesprávny pohľad, no bohužiaľ dnešný svet je taký.
Môj osobný názor je. Pokiaľ sa majú dvaja ľudia fakt radi, nie sú manželia a myslia si, že im sex nemôže ich vzťah pokaziť. Ja takýto prejav lásky schvaľujem. Je to len môj subjektívny názor, je v rozpore so Sv. Písmo, ale každý predsa môže mať svoj názor. Viem, že manželstvo je tu práve preto, aby sme sa mali na čo tešiť. Je to dar od Boha. Určite sú šťastnejší tí, čo to po prvý krát skúsi v manželstve. Pretože je to vec, ktorá má vzťah skrášliť a upevniť. Boh nám však dal rozum a slobodnú vôľu, a preto je človek človekom, že sa dokáže rozhodnúť sám čo bude a čo nebude robiť
Sexualita je jednoznačne skvelá vec, ktorú nám Boh zveril, ako všetko ostatné, a záleží len na nás ako s ňou vynaložíme.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Sexualita (náboženský pohľad)