omše si máme všimnúť dva pohľady na Krista, ktorý sa obetuje:
a) je vydaný do rúk ľudí. Naozaj stáva sa predmetom, chlebom. Každí, aj nekňaz, keď by mal do ruky vziať premenenú Hostiu, drží v rukách Božieho Syna a môže s ním spraviť čo chce. Až takto sa kvôli nám obetoval (znížil) – stal sa vecou.
b) Ježiš Kristus sa obetuje vo svojom tajomnom tele. Keď znášame ťažkosti a utrpenia, v nás vlastne trpí a obetuje sa Ježiš. A preto keď pri obetovaní vo sv. omši kňaz dvíha misku s hostiami (Dobrorečíme Ti...) potichučky si pripomíname svoje obete, ťažkosti, námahy, ktoré sme z lásky k Bohu priniesli. Pri pozdvihovaní vína si pripomenieme naše plány, v ktorých chceme byť lepší. Pri príprave vína k obeti kňaz doňho pridá trošku vody. Toto naznačuje, že aj my ľudia máme prispieť svojou troškou ku Kristovej obeti. Víno to je Kristov podiel, troška vody to je náš podiel. V prefácii (začína dialógmi „Pán s Vami...“ „Hore srdcia“) si pripomíname niektoré z tajomstiev spásy a velebíme za to Boha. Záver prefácie: „Svätý, svätý...“ je akýmsi slávnostným volaním prichádzajúceho Ježiša, ktorý sa ide za nás obetovať. Pri premenení sa na slová ktoré Ježiš Kristus vypovie ústami kňaza premení chlieb na Kristovo Telo a víno na Jeho Krv. Eucharistická modlitba pokračuje prosbami predkladanými skrze Krista, ktorý sa za nás obetuje Otcovi. A končí doxológiou: „Skrze Krista, s Kristom...“
Vo sv. prijímaní vidíme tiež bohatý symbol – Ježiš sa vydáva na zničenie (strávime telo) akoby bol do nás pochovaný, ale len preto, aby v nás mohol vstať zmŕtvých. Keď ideme od sv. prijímania Pán Ježiš je v nás a chce cez naše ruky konať dobro, chce našimi nohami kráčať k tým, ktorí potrebujú pomoc našimi ústami radiť bezradným atď. Jednoducho Ježiš Kristus chce cez nás pôsobiť vo svete.

Otázky:
1. Ako sa za nás obetuje Ježiš v Eucharistii?

2.4 Sprievodné a doplňujúce modlitby

2.4.1 Otče náš – je modlitbou jednoty. Už sa nemodlím sám. Modlíme sa ako bratia a sestry k spoločnému Otcovi. Táto modlitba smeruje k oslobodeniu od hriechu a zla a k novému pokoju. Vrcholom je vonkajší znak zmierenia a jednoty – znak pokoja – podanie rúk


2.4.2 Lámanie chleba – (pred prijímaním) naznačuje opäť jednotu, lebo „jeme z toho istého chleba“, ale súčasne aj tú lásku Ježiša Krista, ktorou sa dáva všetkým
Čiastku Hostie kňaz vpustí do kalichu s Kristovou krvou. Je to symbol opätovného spojenia Tela a Krvi, teda znovuoživenia vzkriesenia (už sme to naznačili pri sv.